Rubrika Robím, čo ma baví bude dnes venovaná rozhovoru s mladým úspešným mužom zo Skalice. Mesto Skalica je plné nádejných hokejistov. Svoje zaslúžené miesto tu má aj hokej-bal.
Róbert Mikéska sa venuje obom športom. Hokej hráva profesionálne a hokejbal má ako doplnkový šport, s ktorým získal veľa úspechov. Tento rok sa môže spolu so slovenskými hokejbalovými reprezentantmi pýšiť titulom majstra sveta, ktorý zaslúžene obhájili vo Švajčiarsku.
Hrávaš hokej aj hokejbal súčasne. Ako vyzerajú tvoje tréningy?
Hokej je v podstate moja práca, nakoľko sa tomu venujem profesionálne, ale ako doplnkový šport mám práve hokejbal. Môj bežný tréning je väčšinou hokejový. A keď nemáme tréningy, vždy sa snažím vykonávať nejakú športovú aktivitu, aby som stále bol v pohybe.
Ako si sa dostal k hokejbalu a koľko sa už tomuto športu venuješ?
K hokejbalu som sa dostal pomocou hokeja a kamarátov na hokeji. Keď som mal jedenásť rokov, začínal som s hokejbalom v dedinke Sudoměřice v Českej republike. Tomuto športu sa venujem už dvanásť rokov.
Kde všade si mal tú možnosť hrávať hokejbal a kde sa ti zatiaľ najlepšie hralo?
Ako som spomínal, od detstva som hrával hokejbal v dedinke Sudoměřice, kde som skončil v mužoch. Následne som prestúpil na Slovensko, do Bratislavy za mužstvo Jokerit, kde som hral sezónu. Posledné roky hrávam v rodnej Skalici. Je ťažké povedať, kde sa mi najlepšie hralo, lebo aj zo Sudoměřic mám pekné spomienky na to obdobie, kedy som bol ešte žiakom, ale najviac úspechov som získal v Skalici, v seniorskom hokejbale. Ak by som si preto mal vybrať jedno miesto, povedal by som Skalicu.
Tento rok si spolu s tvojim tímom získal titul majstra sveta v hokejbale. Aký je to pocit? Kto bol podľa teba na majstrovstvách vašim najväčším súperom a prečo?
Bol to neopísateľný pocit, keď sme strelili gól v predlžení a utekali sme sa radovať. V tej chvíli nám to ešte nedochádzalo, čo sme vlastne dokázali, ale postupom času ako sme sa vrátili späť domov, tak sme si to všetko uvedomovali a je to krásny zážitok na celý život. Bolo veľa ťažkých zápasov, čo sme museli odohrať. V základnej skupine sa nám veľmi nedarilo, všetko to rozhodol až jeden zápas, ktorý sme zvládli. A ako išlo do vyraďovacích bojov, dostávali sme favoritov na medailu. V štvrťfinále sme vyradili Kanadu. V semifinále nás čakali silní súperi z Česka a vo finále sme mali USA.
V čom vidíš najväčšiu silu tvojho tímu?
Najväčšia sila nášho tímu bola, že sme boli veľmi dobrá partia a držali sme všetci pokope. Vtedy sa dokáže vyhrávať, ale mali sme v tíme aj veľa šikovných útočníkov, ktorí rozhodovali zápasy.
Čo by si si najviac želal v novom roku?
Tak v novom roku by som si hlavne želal, aby mi slúžilo zdravie a aby sme s tímom, či už v hokeji, alebo po sezóne v hokejbale, dosiahli nejaký úspech a získali medailu.
