Pamätáte si na známu kuchársku súťaž Masterchef, ktorú vysielala TV Markíza? Najúspešnejšou slovenskou finalistkou, ktorá v tejto súťaži excelovala a dostala sa až do finále bola Micheala Králiková Varinská.
- výborná kuchárka, úspešná cukrárka, autorka kuchárskej knihy
- show Mastechef ju presvedčila, že varenie je jej dar, talent, ktorému by sa mala venovať
- prevádzkuje v Malackách úspešnú kaviareň KRALIKOVA Café and Cakes
- bola tvárou obchodnej siete Tesco – kampane Hravo a zdravo
Momentálne si Miška splnila svoj sen a otvorila si v Malackách kaviareň a bistro – „KRALIKOVA Café and Cakes“. Očaril ma v nej každý jeden produkt i samotný dizajn priestorov, ktorý je do detailu premyslený. Pri rozhovore s ňou som hltala každé jedno slovo! Je to príjemná mladá žena, ktorá miluje varenie a pečenie, a v neposlednom rade aj svoju rodinu.
Prevádzku „KRALIKOVA Café and Cakes“ nájdete v Malackách na Radlinského 14. Miškine výborné koláčiky môžete teraz ochutnať aj vo všetkých prevádzkach Café Dias v Panta Rhei po celom Slovensku. Verím, že dnešný rozhovor vás bude rovnako inšpirovať, ako mňa pri Miškinom rozprávaní!
Si výborná kuchárka, úspešná cukrárka, tvár obchodnej siete Tesco, autorka kuchárskej knihy a do toho ešte aj matka. Ako to všetko stíhaš?
Je to náročné, ale všetko je to o systéme. U nás v rodine to všetko klape a už máme zabehnutý systém. Asi ako v každej rodine. Je pravda, že niektoré rodiny ho nemajú, alebo nemajú takú potrebu a potom je niekedy problém nájsť si čas na hocičo, ale u nás sme si to spolu s manželom a deťmi dobre zorganizovali. Asi je dôležité vedieť jednotlivé životné úlohy od seba oddeliť. V práci byť profesionál, doma byť matka, v manželstve byť manželka. Niekedy sa to mýli. V práci som občas aj matka, myslím na deti, a keď som zasa doma šéfka, je to potom problém. Treba si nájsť všade svoju pozíciu.
Koľko hodín venuješ denne práci?
Okrem otváracích hodín, ktoré sú tu 12 hodín denne, počas ktorých pracujem, z domu riešim ešte veľa marketingových a iných osobných aktivít. Snažím sa spávať 8 hodín denne, aj keď to nevychádza a skoro všetko ostatné je práca. Určite tých 12 až 15 hodín denne momentálne pracujem.
Musí to byť náročné, na druhú stranu robíš, čo ťa baví. Čo je podľa teba dôležité na to, aby si človek mohol v živote splniť svoje sny a aby mohol robiť to, po čom túži?
V prvom rade treba hľadať, čo človeka baví. Veľa ľudí možno ani nevie, čo ich baví, alebo ich baví veľa vecí. Dôležité je nájsť si to, čomu sa chceme venovať. Keď to človek nájde, potom treba hľadať uplatnenie. Keď ma baví to varenie a pečenie, budem hľadať spôsoby ako sa to môže stať mojou profesiou. Blogovať, písať, variť, navštevovať food akcie. Keď zas niekoho baví šiť, môže si začať samostatne kresliť, stretávať sa s umelcami, návrhármi a postupne určite dostane nejakú ponuku, alebo sa niečo vykryštalizuje. Treba hľadať, nebáť sa! Sám seba skúmať a zisťovať, že čo človeka naozaj baví a kde má to miesto vo svete.
Ty si to kedy v sebe našla?
Ja som bola od malička rada v kuchyni. Vyrastala som s maminou a babkou, čiže v takom ženskom kolektíve, v ženskej domácnosti. Stále sme mali návštevu a mne bolo sympatické takéto stolovanie, hostia. Navyše, mamina ma brávala na dovolenky, kde sme mali príležitosť ochutnávať a zažiť gastronómiu v hoteli. Vždy som túžila mať svoj hotel, to si pamätám ešte -ako malá. Vtedy som ešte nevedela, že to chcem robiť celý život. Prišlo to postupne. Študovala som teológiu a pôvodné jazyky. Myslela som, že sa budem venovať niečomu inému. V TV show MasterChef som si chcela overiť, či na to mám, alebo či je to len bežné varenie, ako vieš možno variť aj ty. Myslela som si, že viem len trochu lepšie variť ako niekto iný. Show Mastechef ma presvedčila, že to je môj dar, talent, ktorému by som sa mala venovať.
Ako si spomínaš na túto show? Čo si sa tam naučila?
MasterChef zmenil celý môj život. Keby nebolo tejto súťaže, nevenovala by som sa momentálne gastronómii, ale venovala by som sa asi teológii. Možno by som bola niekde na misii, farárka, alebo by som možno prekladala z latinčiny, hebrejčiny. Toto je úplne iný smer, ktorému sa možno ešte niekedy budem venovať. MasterChef mi dal presvedčenie, že mám talent a vďaka nemu mám veľa pracovných príležitostí. Navyše mi show dala odvahu, pridala mi na sebavedomí. Ja som nebola sebavedomá. Ja som sa skôr v živote podceňovala a vravela som si, že na to nemám. Tam som sa presvedčila o svojom talente. Bolo to aj tým, že som bola oddelená od rodiny, od malých detí, a že som musela veriť samej sebe a tomu, čomu robím.
Ako si sa prekonala? V show si pôsobila suverénne…
Veľa ľudí si myslelo, že už aj tam som bola sebavedomá! Je to psychologická technika. Človek si musí sám sebe hovoriť, že na to má. Postupne, keď si to človek začne hovoriť stále, začne tomu veriť! Naozaj to tak je! Všetko je o viere. Či už v Boha, alebo v samého seba. Bol to pre mňa prerod. Nielen profesijný v súťaži, ale aj osobný.
Po show si vydala knihu Moje obľúbené recepty. Aká je?
Najskôr som chcela moju knihu zamerať na špecifickú kuchyňu, alebo zameranie. Potom mi napadlo, že knihu môžeme zamerať na niečo, čo mám rada. Je tam viacero rôznych kuchýň, originálne, ale aj tradičné recepty. Je to rozdelené do siedmych kategórií. Zvlášť sú polievky, predjedlá, hlavné jedlá, ryby, dezerty. Tento rok plánujem ďalšiu knihu, ktorá by už mala byť nejakým spôsobom špecifikovaná na to, čomu sa teraz venujem. Novú knihu by som chcela zamerať na varenie v rodine, ktoré je pre veľa mladých mamičiek problematické, pretože nemajú čas, alebo sa nevedia orientovať v kvalitných a zdravších potravinách, alebo sa im zdajú všetky príliš drahé. Bude to recept pre mladé rodiny ako kvalitne, rýchlo a finančne rozumne stravovať svoje deti aj svojich manželov.
Aké sú tvoje kuchárske vzory?
Mám ich veľa, ale snažím sa na nikoho nepodobať. Väčšina z nich je skôr zahraničných. Sledujem food blogerov. Mám doma aj dosť kníh. Veľa sa inšpirujem na blogoch, ktoré sú dnes veľmi populárne. Takíto ľudia vedia krásne fotiť, písať. Je to už také umenie. Dávno to nie je len o samotnom varení. Keď si človek k tomu prečíta text, ktorý je spojený s nejakým zážitkom a potom vidí krásnu fotku, to človeka nadchne! Zo zahraničia je špičkou Gordon Ramsay a Jamie Oliver. Na Slovensku sledujem napríklad foodblog LaPetit. Na rôzne food blogy natrafím často len tak. Teraz je veľa jedál aj na instagrame. Instagramy sa stali v podstate food blogami. Dievčatá a chalani nemusia písať, ale stačí, keď si jedlá iba fotia. Ja som stále na instagrame. Viac asi ako niekto na facebooku. Pozerám si rôzne fotky a veľmi ma to láka a zaujíma.
Ktorú kuchyňu máš najradšej?
Mám rada stredozemnú kuchyňu, plnú rýb a olivového oleja, čerstvej zeleniny. Aktuálne sa venujem živej a veganskej strave. Myslím si, že by sme mali do seba dávať čo najviac rastlinnej stravy, ovocia a zeleniny. Teraz je trendom raw food, ktorý priniesol aj veľa pozitívneho. Nemusí byť niekto vegan, ale ak prinesie nejaké tieto prvky do svojej stravy, môže to byť veľkým obohatením. Či už sú to živé šaláty, smoothie, atď…Mňa to teraz veľmi zaujíma, lebo máme veľký dom s veľkou záhradou, kde sa dá hocičo vypestovať. Boli sme sa tomu venovať aj v Austráli na raw farme, kde ma tiež veľa naučili a obohatili. To sa snažím aplikovať aj tu v kaviarni.
Tvoja kaviareň je krásna. Zariaďovala si ju sama?
Áno. Minule som tu mala návštevu a pýtali sa ma, či sme využili architekta. Je to moja práca. S manželom máme veľmi radi prírodné materiály, ako je drevo a tehla. Máme to takto zariadené aj doma a tu sme sa to snažili tiež nejakým spôsobom ovplyvniť. Teraz ideme robiť terasu, ktorú by sme chceli spraviť tiež ležérne, aby sa tu ľudia cítili ako doma. Toto je naše dielo, rukopis.
Čo by si mi odporučila objednať si, keďže som tu prvýkrát?
Tým, že nie sme vyslovene len cukráreň, ako nás zvyknú volať, ale sme aj bistro, určite by navrhovala začať niečím slaným. Na večeru, alebo ľahký obed máme výborný domáci kiš. To je slaný francúzsky koláč, ktorý je vždy na báze parmezánu, sú tam vajíčka, smotana, ricotta, sušené paradajky, bazalka. Ten by ste mohli zapiť dobrým lokálnym vínom, keďže všetky naše produkty máme lokálne a podporujeme lokálnych dodávateľov. Odporučila by som červený, alebo modrý potugal, alebo veľmi dobré veltlínske zelené, nalievame aj Prosecco. Ak by si neholdovala alkoholu, odporučila by som ti domácu limonádu. Tie robíme na báze prírodných sirupov Herbert. Limonády máme: čučoriedkovú s levanduľou, malinovú s ružou, alebo jasmínovú s pomarančom. Ako dezert si môžeš dať výborný koláčik a kávu, ktorú máme tiež od slovenského dodávateľa. Výborné sú cheesecaky, alebo raw koláčiky, ktoré sú robené len z ovocia, alebo orieškov.
Väčšiu časť vášho portfólia si vyrábate sami, ale ako si spomínala spolupracujete aj s lokálnymi partnermi. Ktorí to sú a prečo?
99% vecí si vyrábame sami. Takmer všetko. O to je to náročnejšie a v tejto práci je to asi najťažšie spojiť logistiku aj z výroby do kaviarne, aj z výroby von, pretože distribuujeme aj ďalej do Bratislavy a po Slovensku. Ale naozaj sa snažíme podporovať lokálnych dodávateľov.Verím v udržateľnosť trhu. Nebudeme predsa brať múku z Rakúska, ale radšej ju budeme brať zo slovenského mlyna. To isté med. Máme včelára zo Záhoria. Aj zeleninu a ovocie sa budeme snažiť brať lokálne. Už sa teším na jahody z Levárov! Pivo máme z Prievalov, zo Šandorfu. Žiadne veľké značky. Máme dokonca retro Colu zo Senice. Limonády máme od mladých chalanov, start upistov ako sme my, z Južného Slovenska, alebo z východu. Všetko je lokálne, slovenské. Veríme v našu značku a vo výrobe spolupracujeme už aj s väčšími dodávateľmi, pretože výrobky robíme aj vo veľkom. Vyberáme si ich na základe kvality. Necháme si poslať vzorky a potom vyhodnotíme, čo nám vyhovuje a čo nie.
Kde berieš inšpiráciu na nové recepty?
Na food blogoch, instagrame, ale aj vo svojich vlastných chutiach. Musím sa pochváliť, že mám veľmi dobre vyvinuté chuťové bunky. Ak mi dá niekto ochutnať koláčik, viem povedať desať vecí, čo v ňom je. Viem to jednoducho dobre pospájať. Snažím sa to obmieňať. Inšpiráciou pre mňa je sezóna. Teraz ide napríklad obdobie medvedieho cesnaku, čiže určite budeme robiť kiš s medvedím cesnakom. To je dostatočná inšpirácia, aby sa človek prispôsobil prírode. Nebudem robiť v januári z paradajok, keď viem, že nebudú v dobrej kvalite a navyše budú oveľa drahšie a ešte budú aj žlté. Variť sezónne a lokálne je pre mňa to najväčšie umenie. Už teraz sa teším na leto ako sa vybláznime!
Všetky dobroty, ktoré tu sú si vymyslela ty sama?
Áno. Všetko čo tu je vymýšľam ja v spolupráci s vedúcou kaviarne a s hlavnou cukrárkou, ktorá je vo výrobe. Máme otvorené vzťahy, keďže považujem za najväčší benefit zamestnanca kreativitu. Očakávam od zamestnancov, že mi povedia svoje nápady, ktoré ich napadnú a ktoré by sa tu mohli zmeniť. To funguje aj vo výrobe. Stále vymýšľame. Ja väčšinou dávam tú hlavnú líniu, ale určite si nechám aj povedať. Niekedy vymyslí niekto oveľa lepšie veci ako ja. Som rada, že mám kreatívnych ľudí aj tu.
Ako sa staráte o svojich zákazníkov?
Minule som čítala motto, citát zahraničného autora, ktorý povedal: ,, Správaj sa k svojim zamestnancom tak, ako by si sa chcel správať k svojim najlepším zákazníkom!“. To je podľa mňa chyba v niektorých slovenských firmách. Majitelia sa veľakrát správajú k svojim čašníkom, ako k tým posledným vo firme a robia si s nimi, čo chcú. Ako keby pre nich nič neznamenali. Ale oni sú tí najhlavnejší zástupcovia pred zákazníkmi! My sa snažíme správať k zamestnancom ako keby boli jedni z nás, ako k našim partnerom. Potom vidím, že aj oni sa k zákazníkom správajú rovnako. S manželom sme presne tí notorickí sťažovatelia v podnikoch. Keď je problém, povieme, že je problém. Sme radi, keď aj tu nám to niekto povie. Keď sme to tu otvárali, snažili sme sa eliminovať veci, ktoré sa nám nepáčili v iných podnikoch. Naopak, to čo sa nám v podnikoch páčilo, to sme sa snažili dostať aj sem. Dôležité je pýtať sa zákazníkov, ale nebyť pri tom otravný. Sťažnosti treba vždy vybaviť pozitívne. Zákazník má vždy pravdu.
Si tvárou obchodnej siete Tesco a so svojou rodinou ste sa zúčastnili kampane Hravo a zdravo. Ako sa stravujete u vás v rodine? Ako na zdravšiu stravu reagujú deti?
Pre týždňom nám skončila dvojročná zmluva, čiže už je po, ale bola to veľmi dobrá skúsenosť, ktorá aj ma veľa naučila a dúfam, že aj ostatné rodiny. Kto má rodinu vie, že je ťažké stravovať sa Hravo a zdravo. Väčšinou sa snažíme ustúpiť deťom, len aby niečo zjedli a boli spokojné. Deťom treba ponúknuť jedlo inak, hravo a oni ho budú chcieť. Či už vykrojím autíčko zo sendviča, alebo pripravím hráškovú -,,shrek“ polievku, ktorá sa len na nazve inak, alebo sa urobia špagety v tvare stromu -,,špagetovníka“. Takéto veci u nás fungujú. Do palaciniek bežne miešam banán a pohánkovú múku a robím ich z iného mlieka. Deti to ani nevedia, tešia sa! Urobíme si z toho takú malú vežu a polievajú si ich javorovým sirupom, lebo nie sú vôbec sladké. Deti zrazu nepotrebujú jesť cukor ani bielu múku. Doma máme radi alternatívy. Myslím si, že toto treba deti naučiť teraz. V dospelosti sa človek už ťažko preučí.
