“Život nie je taký dlhý na to, aby sme príliš rozmýšľali. Treba skúšať nové veci! Nikdy nevieme, čo nové sa naučíme, čo nám pôjde a čo môže úplne zmeniť náš život!”
Alžbeta Ovečková je 10-násobná Majsterka Slovenska, 9-krát si vybojovala titul Majsterky Česka, je Majsterkou Európy všetkých štýlov a 3-násobnou Majsterkou Európy v Shito Ryu. Má na konte mnoho významných ocenení a my sa môžeme hrdo pochváliť, že táto úspešná karatistka je zo Záhoria! Pochádza z mestečka Šaštín Stráže a je reprezentantkou štýlu Kata. Karate sa venuje už od svojich 7 rokov, v senickom klube- Hanko Kai. Jej talent objavil Dr. Martin Čulen, ktorý ju trénuje už 12 rokov. Lásku k tomuto športu prebudila aj u svojho otca, ktorý momentálne cvičí mladé deti. ,,Karate je dobré aj preto, že by malo naučiť človeka pokore a uznávaniu autorít“, tvrdí Alžbeta, ktorá je najšťastnejšia práve po tréningu.
Viac si prečítate v novom rozhovore rubriky Robím, čo ma baví!
Karate si sa začala venovať už v 7 rokoch. Čo ťa vtedy ako malé dievča na tomto športe zaujalo?
Môj spolužiak robil karate. Bola som zvedavá, čo to je a veľmi som sa chcela nejakému športu venovať. Išla som sa pozrieť na tréning a na druhom tréningu už som cvičila.
Kto objavil tvoj talent?
Najprv som trénovala v B-skupine u Jaroslava Rehuša, ale potom ma objavil Dr. Martin Čulen, ktorý je doteraz mojim trénerom. Trénuje ma už 12 rokov.
Už vtedy si vedela, že by si ho chcela robiť celý život?
Veľmi ma tento šport začal baviť. V B-skupine bolo veľmi veľa malých detí, ako som bola aj ja. Už vtedy sa tam hrávali rôzne hry a to ma nebavilo. Chcela som sa karate venovať hlbšie. Vtedy som si už povedala, že asi áno, pôjde to. Povedali mi, že som talent a odvtedy som vedela, že to chcem robiť.
Si reprezentantkou v štýle Kata. Prečo práve tento štýl?
Kata ma oslovilo viac ako Kumite. Kumite robím na tréningoch, ale Kata robím súťažne. Páči sa mi, že v štýle Kata sa dá ukázať ženská elegancia. Je to výbušné, silné, ale zároveň to musí byť presné a precízne. Podľa môjho názoru je to aj ťažšie ako Kumite, ale nechcela by som tým niekoho uraziť.
Ako vyzerá tvoja súťažná zostava? Ako prebieha súťaž?
Sú presne stanovené štýly Kata, ktoré môžeme cvičiť. Je viacero štýlov. Ja cvičím Shito Ryu a Goju Ryu. Jedna zostava trvá približne minútu a pol, až dve minúty. Najprv zacvičí jedna súťažiaca, potom druhá a rozhodcovia porovnávajú štyri kritéria. Sú v nich zahrnuté atletické schopnosti, dynamika, precíznosť, ale aj či súťažiaca dodržuje daný štýl. Podľa toho sa rozhodne, ktorá sa im páči viac.
Prečo by si odporučila karate ostatným? V čom je dobré pre naše zdravie?
Ja si myslím, že každý šport je svojim spôsobom dobrý pre zdravie. Určite je super venovať sa nejakému športu, už iba preto, aby sme nesedeli doma a aby sme sa rozvíjali. Karate je veľmi zaujímavé aj čo sa týka historickej stránky. Človek si pri tomto športe nielen zacvičí, ale dozvie sa aj veľa zaujímavých vecí. Zároveň by karate malo naučiť človeka pokore a uznávaniu autorít.
Je karate účinné aj v rámci sebaobrany?
Určite áno. Niektoré tréningy máme určené len výhradne na sebaobranu. Karate je dobré aj v tom, že keď sa na tréningu bijeme a dostanem silnejší úder, nevyviedlo by ma to z miery ani v reálnom živote. Vedela by som reagovať. Našťastie zažívam súboje len na tréningoch.
Máš rada japonskú kultúru?
Japonci sú veľmi zaujímavý národ. Sú obdivuhodní v tom, že sú precízni absolútne vo všetkom. Majú presný harmonogram a poriadok. Sú pokorní a vážia si svojich majstrov. V Európe takúto pokoru vidím len málokedy. Ich kultúra je tiež veľmi zaujímavá. Páčia sa mi ich zvyklosti, spôsob trénovania aj ich národné jedlá.
Kto je tvojim vzorom?
Mojou inšpiráciou sú dve Japonky- Rika Usami a Kiyou Shimizu. Obe sú majsterky sveta a pozerať sa nato, ako cvičia, je pre mňa zážitok. Ak by som sa dostala na ich úroveň, bol by to pre mňa splnený sen.
Ako vyzerá tvoja príprava na súťaž?
Príprava trvá počas celého roka. Najväčšia drina je tri mesiace pred súťažnou sezónou. Funguje to tak, že ak sa mi skončí súťažná sezóna v máji, celé leto už trénujem na ďalšiu súťaž. Najprv ma čaká silový tréning, potom sú cvičenia na výbušnosť, určitý čas sa trénuje aj vytrvalosť a potom sa už dolaďuje choreografia.
Tvoj otec sa tiež úspešne venuje karate. Priviedla si ho k tomuto športu ty, alebo sa mu už venoval predtým?
Ku karate som ho priviedla ja. Začal cvičiť rok po mne. Tým, že ma vodil na tréningy, začalo ho to veľmi zaujímať. Už ako malý chcel robiť karate, ale vtedy na to neboli také možnosti ako teraz, a ani nebolo toľko klubov. Najprv sa začal venovať tomuto športu rekreačne, a neskôr už aj súťažne. V súčasnosti je trénerom. Je Majster Slovenska v Shito Ryu a Vicemajster Európy v Goju Ryu. Získal aj dve 3.miesta na Majstrovstvách Európy v štýle Shito Ryu.
Chcela by si sa aj ty v budúcnosti venovať trénovaniu mladých talentov?
Môj otec učí deti a ide mu to výborne, ale mňa zatiaľ trénovanie veľmi nenapĺňa. Niekedy sa s trénovaním stretnem pred súťažou. Občas mi zavolajú rodičia detí, ktoré už majú za sebou prípravu a chceli by pomôcť doladiť techniku a podobne. Pomáham im s detailmi. Učím ich, ako sa prezentovať pred porotou a ako robiť veci tak, aby sa to porotcom páčilo. V našej A-skupine v Senici je cca 15 detí a súťažne sa tomu venuje 5-6 detí.
Kedy je dobré s týmto športom začať?
Nedá sa to povedať úplne presne. Je jasné, že keď sa chce niekto venovať vrcholovému športu, je najlepšie začať čo najskôr. Osobne poznám ľudí, ktorí začínali od 4 rokov, ale aj takých, ktorí sa tomuto športu začali venovať neskôr. Môj otec začal v 35-tich rokoch a dokázal sa super vypracovať. Poznám aj jedného chlapca, ktorý je v reprezentácii a ten začal dosť neskoro, v 13-14 rokoch, ale teraz sa umiestňuje na popredných priečkach a je perfektný!
Máš čas aj na iné aktivity?
Je ťažké nájsť si voľný čas. Momentálne som začala trénovať dvojfázovo. To znamená, že mám 8-9 tréningov do týždňa a popritom ešte pracujem. Ja si však myslím, že ak si človek dokáže všetko naplánovať a má v tom poriadok, dá sa to skĺbiť aj s osobným životom. Nájdem si čas aj na posedenie s kamarátmi, ale určite nie každý deň. Počas dňa mám napríklad ráno 2 hodiny tréning, potom sa venujem práci a večer mám ešte jeden tréning. Venujem sa aj iným aktivitám. Milujem hranie na klavír a plávanie.
Aká súťaž ťa najbližšie čaká?
V mojej kategórii- do 21 rokov, sa súťažná sezóna skončila Majstrovstvami Európy, ale rozhodla som sa, že vyskúšam aj seniorskú kategóriu. Už som absolvovala jednu súťaž v tejto kategórii a hneď som sa umiestnila na prvom mieste. Bolo to pre mňa príjemné prekvapenie, keďže sú tam baby o 10 rokov staršie odo mňa, ktoré sú v reprezentácii a bojujú o miestenku na Majstrovstvá Európy. Zatiaľ to vyzerá tak, že mám najviac bodov a uvidíme, či sa mi nakoniec podarí dostať sa tam. Mám v pláne chodiť na Premier Ligy. Sú to veľké súťaže, kde je obrovská konkurencia, ešte väčšia ako na Majstrovstvách sveta alebo na Majstrovstvách Európy. Bola som tam nedávno a celkom sa mi pošťastilo. Moje najbližšie plány sú venovať sa seniorským kategóriám. Keď budem mať potom reálny vek na seniorku, bude pre mňa prestup oveľa ľahší.
Kde berieš motiváciu?
Pre mňa je najlepší pocit uznania a pocit vedomia, že som niečo dokázala. Keď mám zlý deň, sadnem si do miestnosti, kde mám všetky trofeje a uvedomím si, že tá drina, ktorú som podstúpila, stála za to. Vždy si poviem, že chcem trénovať ďalej a že chcem zažiť tieto pocity znova. Žijeme vo svete, ktorý je veľmi stresujúci. Ľudia si myslia, že nemajú na nič čas. Veľa ľudí len chodí do práce a sú vyčerpaní. Svoj život len prežívajú. Myslím si, že je dôležité, aby si každý našiel niečo na odreagovanie. Mali by sme sa venovať tomu, čo nás baví a tomu, pri čom sa človek úplne vypne. To je aj pre mňa motiváciou, lebo viem, že pri karate sa cítim uvoľnene a som šťastnejšia. To sa u každého odráža aj na zdraví, aj vo vzťahoch.
Kedy si najviac šťastná?
Po tréningu!
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom?
Aby sa nebáli robiť veci, čo ich bavia. Život nie je taký dlhý na to, aby sme príliš rozmýšľali. Treba skúšať nové veci! Nikdy nevieme, čo nové sa naučíme, čo nám pôjde a čo môže úplne zmeniť náš život!
