Kúťanka Frederika Babuliaková nám poskytla rozhovor do rubriky Robím, čo ma baví o jej najväčšej vášni – saxofóne. Momentálne je študentkou Akadémie umení v Banskej Bystrici u pedagóga Alexandra Stepanova.
Popritom pracuje ako učiteľka na ZUŠ v Gbeloch a hráva so saxofónovým kvartetom Saxophone Syncopators. Spolu vydali prvé CD s názvom ,,Good morning ragtime“ a koncertujú nielen po celom Slovensku, ale aj v zahraničí. Aj napriek tomu, že toho má Frederika veľa, vždy si vie zorganizovať čas tak, aby stíhala trénovať na saxofóne každý deň! V rozhovore sa dozviete viac o jej záľube v zbieraní starších saxofónov, o jej úspechoch, ale aj o nezabudnuteľnom zážitku v Indii, kde spolu s kvartetom koncertovali pre 1200 detí!
Kedy si začala hrať na saxofón?
Hre na saxofón sa venujem od 12-tich rokov. Začínala som na ZUŠ Gbely – hra na Zobcovej flaute. Potom som študovala 6 rokov na konzervatóriu v Bratislave – klasický saxofón. Momentálne pokračujem v Banskej Bystrici na Akadémii umení, kde som už druhý rok.
Kto objavil tvoj talent?
Nebolo to ani objavenie talentu. Pri drevených dychových nástrojoch to je tak, že malé dieťa začína na zobcovú flautu a keď dosiahne vek 11-12 rokov, niekedy to môže byť aj skôr, rodičia sa spolu dieťaťom musia rozhodnúť, či bude ďalej pokračovať na nejaký iný drevený dychový nástroj. Môže si vybrať klarinet, saxofón, alebo priečnu flautu. Mňa vždy veľmi zaujímal saxofón, nebolo to tu vtedy veľmi známe, preto ma to aj zaujalo a vybrala som sa touto cestou.
Aký máš saxofón?
Ja mám rôzne typy saxofónov. Zo začiatku som mala len altový saxofón. Teraz som už prepadla vášni a mám všetky typy saxofónov – alt saxofón, tenor saxofón, C-melody saxofón a aj najväčší- bariton saxofón. Zaujímavosťou je, že všetko to sú nástroje, ktoré majú 100 rokov! Sú to historické kúsky, ktorých zvuk sa mi páči oveľa viac ako u moderných nástrojov.
Ako si zohnala tieto historické kúsky?
V saxofónovom kvartete – Saxophone Syncopators, v ktorom hrám na bariton saxofóne, je jedným z členov výborný tenor saxofonista Ladislav Fanzowitz, ktorý mal ešte predo mnou záľubu v zbieraní starších saxofónov. Začal ich zbierať, objednávať z Ameriky a naučil sa ich aj opravovať. Vďaka nemu máme všetci v našom kvartete tieto nástroje. Je to naša špecifická stránka, na ktorú sme hrdí.
Akej hudbe sa vo vašom kvartetovom zoskupení venujete?
Venujeme sa žánru ragtime. Sú to aranžmány, ktoré pôvodne nahralo saxofónové sexteto Six brown brothers. Práve Laco Fanzowitz je aj aranžér, ktorý tieto nahrávky prepisuje pre naše kvarteto. Okrem toho u nás hrá na soprán saxofóne Pavol Hoďa, na alt saxofóne Ján Gašpárek a na tenor saxofóne Laco Fanzowitz, o ktorom som už hovorila. Ja hrám na bariton saxofóne. Okrem ragtimu sa venujeme aj vážnej hudbe. Máme naštudovaných niekoľko saxofónových kvartet, ktoré sú originál písané, nie sú to žiadne transkripcie. Sú to originál saxofónové kvartetá, napríklad od skladateľa Jean-Baptista Singeléeho, ktorý napísal úplne prvé saxofónové kvarteto. Potom máme skladby od Alexandra Glazunova a ďalších velikánov.
Ako si sa dostala k spolupráci so Saxophone Syncopators?
Laco Fanzowitz bol môj pedagóg na konzervatóriu, bol môj korepetítor. Už tam sme začali spolu hrávať a neskôr vznikol nápad, že by sme mohli založiť saxofónové zoskupenie. Zišli sme sa výborná partia ľudí, ktorá si vyhovuje po ľudskej, ale aj hudobnej stránke.
Kde vás môžeme najbližšie zastihnúť? Máte veľa koncertov?
Máme naozaj dosť koncertov. Minulý rok sme absolvovali turné v Indii, v Kalkate. To bol pre nás veľký zážitok. Hrali sme v Nemecku, v Drážďanoch. Naposledy sme boli vo Wroclavi- v Poľsku na majstrovských kurzoch. Hrávame stále a aj po celom Slovensku, v Českej republike a Nemecku. Myslím, že najbližšie nás čakajú Bánovce nad Bebravou.
Ako ste sa dostali do Indie?
India je zaujímavá krajina. Dostali sme sa tam vďaka jednej fotografke z Bratislavy a mali sme tam koncert pre 1200 detí v dievčenskej škole. Deti sa veľmi potešili a pýtali si aj autogramy. Privítali nás našim veľkým plagátom v ľudskej veľkosti, čo bol veľmi pekný zážitok. Keďže je tam dosť veľká chudoba, deti nemávajú veľa príležitostí vidieť takýto koncert a boli naozaj veľmi vďačné.
V minulom roku vám vyšiel album, ktorý sa zaradil do hlasovania o najlepší jazzový album Esprit 2015. Ako sa vám pracovalo na tomto albume?
Naše CD má názov-,,Good morning ragtime“. Je to naše prvé CD. Sú tam rôzne ragtimy zo spomínaného sexteta Six brown brothers. Sú tam známe šlágre ako napríklad ,,American petrol“, ,,La paloma“, alebo ,,Twelfth street rag“ a mnohé ďalšie. Tí, ktorí toto CD majú, určite vedia.
Koľko je na Slovensku saxofonistiek?
V minulosti ich bolo menej, ale teraz je už saxofonistiek viac. Nemám o tom veľa informácií. Ide však o to, koľko z nich sa tomu venujú na profesionálnej úrovni, alebo to majú len ako záľubu.
Čo je dôležité pri hre na tento hudobný nástroj?
Dôležité je mať hlavne pevné nervy! Všetci si myslia, že na saxofón musí hrať zdatný, fyzicky väčší človek. Väčšinou sa stretám s takými názormi, že som malá a útla a ako môžem hrať na taký obrovský nástroj. Tomu sa často ľudia čudujú, ale nie je to o tom, aký je človek veľký. Je to skôr o tom, že či ten hudobník chce byť dobrý a samozrejme aj či má na to dispozície a talent. A to sa dá povedať o každom hudobnom nástroji. Na ZUŠ si učiteľ vyberá, či je dieťa schopné používať tento nástroj. Treba pozerať aj na to, aby nemalo dieťa problémy s dýchaním. To je základ a potom je to na dieťati ako so svojim talentom bude pracovať.
Ako často trénuješ?
Každý deň. Trénujem v podstate stále. Je to niekoľko hodín denne. Momentálne mám toho veľa, učím na ZUŠ, popritom máme koncerty s kvartetom a študujem na vysokej škole. Vždy si organizujem svoj čas tak, aby som každý deň trénovala. Nemôže byť deň, kedy by som nehrala.
Ako sa ti darí na Akadémii umení v Banskej Bystrici?
Na túto školu som išla hlavne kvôli tomu, že tu učí vynikajúci pedagóg, profesor Alexander Stepanov, ktorý je pôvodom z Petrohradu. Je to super človek, pedagóg a vždy ma vie naviesť na správnu cestu.
Dokážeš na saxofóne improvizovať?
Ja sa improvizácii nevenujem, ale chlapci z kvarteta sa jej venujú. Laco Fanzowitz má aj ďalšiu kapelu – Fats jazz band, v ktorej hrajú tzv. starý jazz a tam aj improvizujú. Ja študujem klasický saxofón, tam improvizácia nie je.
V roku 2014 si získala 1.miesto na súťaži slovenských konzervatórií v Banskej Bystrici. Čo ti dalo toto umiestnenie?
Bol to pre mňa super zážitok! Je to súťaž medzi konzervatóriami z celého Slovenska. Rok 2014 bol pre mňa rok, keď som absolvovala na konzervatóriu a vyhrala som aj túto súťaž. Bol to pre mňa výborný rok a všetkým by som odporučila zúčastňovať sa na podobných súťažiach.
Aký je zatiaľ tvoj najkrajší zážitok?
Pre mňa je najkrajší zážitok na každom koncerte! Keď vidím, že ľudia sú spokojní a naša hudba sa im páči. Je krásne, keď máme vypredaný koncert a ja si užívam potlesk a máme pozitívnu spätnú väzbu od divákov. Je to silný okamih, ktorý chce hudobník zažívať na každom koncerte.
Ako si spomínala, hráte veľa starých vecí z minulého storočia. Páčia sa ti tieto roky, ich doba, hudba, spôsob života?
Mňa fascinuje, že v tých časoch, z ktorých hráme aj veľa skladieb, bola úplne iná doba. Dámy boli elegantné, páni boli gentlemani. Myslím si, že to bola oveľa krajšia a veselšia doba. Ľudia mali na seba viacej času. Našli si chvíľu, aby sa medzi sebou porozprávali, aby niečo spolu zažili. Je to obdobie plné vynikajúcej hudby. Niekedy si hovorím, že je škoda, že som sa nenarodila v tom období.
Akú hudbu máš rada?
Väčšinou počúvam mojich obľúbených saxofonistov. Rádiá a modernú hudbu nepočúvam vôbec. Rada si počúvnem starý jazz, nové ragtimy, alebo klasickú saxofónovú hudbu. Snažím sa poznať saxofónový repertoár. Veľmi sa mi páči saxofonista Rudy Wiedoeft a Sigmund Rascher.
Aké sú tvoje najbližšie plány?
Hlavne doštudovať. Veľmi by som sa chcela rozbehnúť aj v zahraničí a želala by som si, aby sa nášmu kvartetu darilo aspoň tak ako doteraz.
Čo ťa na tejto práci najviac baví?
Asi to, že každý môj deň je iný. Niekto ide do práce a vie, že ho čaká stereotyp a to isté, čo každý deň. Ja nechodím do práce s nechuťou, opovrhnutím a len preto, aby som zarobila peniaze. Idem tam preto, že ma to baví. Napĺňa ma aj práca s deťmi, aj keď je to niekedy náročné. Túto drinu mi vynahradí krásny moment, keď sa napríklad moja žiačka umiestni v nejakej súťaži, alebo sa jej podarí dobre zahrať na verejnom koncerte. Už druhý rok organizujem súťaž-Gbelská saxofoniáda, kde sa môžu prihlásiť deti z celého Slovenska. Teší ma, že deti baví hra na tento hudobný nástroj a že sa chcú zlepšovať. Zatiaľ učím len dievčatá, chlapca nemám ani jedného.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom?
Prajem si, aby si každý človek išiel za tým, čo ho baví a čo ho robí šťastným. Je jedno, aký má na to názor okolie. Ja som mala vždy šťastie, že moje okolie ma podporovalo a bolo to všetko pre mňa oveľa jednoduchšie. Priala by som každému, aby mohol chodiť do práce s úsmevom na tvári.
