,,Motivácia je byť spokojný so svojim výsledkom, ale aj každý neúspech je výborná skúsenosť do budúcna.“
Lukáš Cintula z Borského Mikuláša je barefoot runner, kros triatlonista a venuje sa aj kros duatlonu. Tento rok získal na Majstrovstvách Európy v Rumunsku prvé miesto v amatérskej (vekovej) kategórii v kros duatlone. Na otázku, čo preňho znamená šport má Lukáš jasnú odpoveď:,,Zmysluplné využitie voľného času s investíciou do budovania zdravia. Pre niekoho je to veľká motivácia. Pre mňa je to činnosť, ktorá ma baví a napĺňa. Aj vďaka podpore rodičov, priateľky a kamarátov môžem robiť, čo ma baví. Som rád, že ich mám, že mi fandia a držia palce.“
Si triatlonista, barefoot runner, súťažíš aj v kros duatlone. Ktorý z týchto športov si začal robiť ako prvý a ako si sa k tomuto športu dostal?
Najprv som začal behať vo Vibram Fivefingers, čo sú päťprstové topánky na behanie bez tlmenia s tenkou podrážkou. To ma priviedlo k barefoot runningu, lebo mi to zodralo trošku kožu a postupne sa stávala odolnejšia a odolnejšia. Potom som sa zúčastnil na závodoch v Prahe, na Slovensku a trikrát v Banskej Bystrici na polmaratóne naboso, kde som získal tretie miesto a dvakrát sa mi podarilo vybojovať druhé miesto. Začalo ma to veľmi baviť, lebo je to špecifický šport, ktorý robí menej ľudí a o to je väčšia šanca byť v tom dobrý! Po roku behania som si kúpil aj bicykel, začal som plávať a tým pádom som to spojil dokopy a venujem sa aj triatlonu.
Ktorému z týchto športov sa venuješ momentálne najviac?
Môj primárny šport je kros triatlon, ale samostatne ma baví aj bicykel, behanie. Osobitné plávanie ma až tak nebaví, nie som v tom veľmi dobrý, ale už sa to zlepšilo.
S kým trénuješ?
Posledné dva mesiace trénujem s českým triatlonistom, ktorý mi pomáha najmä v plávaní, ale skúšali sme aj tréning bicykla a behu. Je to na mňa veľká záťaž, nakoľko som si to predtým organizoval sám a keď som bol unavený, dal som si chvíľu pauzu. Teraz ideme deň čo deň naplno. Sú to dosť vyčerpávajúce tréningy aj po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Je to pre mňa nová skúsenosť, ale dôležité je to, že ma to veľmi baví.
Tvoje aktuálne ocenenie je z Majstrovstiev Európy v Rumunsku, kde si získal prvé miesto v kros duatlone. V prvom rade by som ti chcela srdečne pogratulovať za tento úspech! Ako hodnotíš tieto Majstrovstvá?
Bola to pre mňa výborná skúsenosť! Išiel som sem so slovenskou reprezentáciou a súťažil som v amatérskej (vekovej) kategórii, kde som dostal titul európskeho majstra v kros duatlone. Aj vďaka týmto majstrovstvám som zistil, že Rumunsko je nádherná krajina. Preteky boli výborne zorganizované a trať bola náročná hlavne v bežeckej časti. Čo sa týka bicyklovej trate, bola, podľa môjho názoru, technicky jednoduchá, ale náročnejšia skôr silovo a kondične. Som veľmi spokojný, že sa mi tu podaril taký úspech.
Aká bola konkurencia?
Na druhom mieste sa umiestnil Brit Alex Rhodes a tretí bol Rumun Laszlo Imreh. Na pretekoch som sa držal dobre na behu, Rhodes dobehol predo mnou asi dvadsať sekúnd do depa. Z depa sme vyštartovali na bicykloch, stihol som sa občerstviť a nasadil som svoje tempo, ktoré Rhodes neudržal. Unikol som mu a potom tam už nebol problém. Udržal som si prvé miesto aj napriek tomu, že posledný beh bol veľmi náročný. Mali sme odbehnúť asi tri kilometre v kopcoch a v ťažkých podmienkach, čo po jazde na bicykli nebolo jednoduché.
Ako si sa odmenil za túto výhru?
Nijako extra takéto veci neoslavujem. Ja to mám ako peknú záľubu a sú to výsledky mojej tvrdej práce. Samotné prvé miesto bola pre mňa krásna odmena.
Koľko trvala príprava?
Pripravujem sa kontinuálne odkedy športujem. Skĺbenie behu a bicykla je o tom, že každú disciplínu trénujem samostatne. Len niekedy si ich dám spolu. Väčšinou môj tréning vyzerá tak, že si napríklad zajazdím na bicykli a potom si idem zabehať. Špeciálne na tieto konkrétne Majstrovstvá v Rumunsku som sa pripravoval asi dva mesiace, ale nadviazalo to na prípravu predtým. Čo sa týka stravy, už dlhšie sa stravujem vegansky. Pred závodom sa zameriavam na sacharidové jedlá, v ten deň ráno uprednostňujem banány s kakaom. To mi najviac vyhovuje. Moja strava je ľahká a neunavuje ma, keď sa najem. Keď si dá niekto ťažké jedlo, je z toho zničený a musí si ísť zdriemnuť. Ja sa najem a môžem naplno fungovať.
Venuješ sa aj triatlonu. To je šport, kde je dôležitá cyklistika, beh a plávanie. Čo ti ide najlepšie?
Zo začiatku bola moja najsilnejšia disciplína beh, ale minulý rok sa to otočilo a teraz som najlepší na bicykel. Minulú sezónu som sa s behaním potrápil. V plávaní som pomalší a niekedy mi práve pri tejto disciplíne uniknú pretekári, ktorých by som pri bicykli nepustil. Potom ich musím doháňať.
Barefoot run je disciplína, kde sa beží naboso. Aké sú výhody tohto športu? Nebojíš sa zranení?
Všetci mi vravia, že môžem stúpiť na sklo, na injekčné striekačky a podobne, ale čo sa týka zranení môže sa stať jedine, že sa mi urobia pľuzgiere, aj to pri 21- kilometrovom behu, inak sa mi ešte nič vážne pri barefoot runne nestalo. Naopak, tento šport je veľmi prirodzený a keďže nepoužívam topánky s tlmením, noha je nútená dopadať na zem v takom postavení, v akom sa človek vyvinul. Nepôjdem cez pätu, lebo to sú silné nárazy a cez kosti sa prenášajú až na chrbticu. Dopad tlmím pekne cez špičku achillovou šľachou a svalstvom. Netrpia kĺby a kosti.
A ako trpí pri týchto športoch tvoja peňaženka? Je to finančne náročné?
Behanie naboso je logicky najlacnejšie. JKros triatlon a aj samotný triatlon je už drahší. Poriadny bicykel stojí aj 2000 euro a vyššie. Dnes už je moderný karbón a vysoká sada. Sú však ,,borci“, ktorí to dávajú aj bez takýchto bicyklov. Čo sa týka plávania, potrebujem neoprén, čo tiež nie je lacná záležitosť. Navyše závody nie sú veľmi lokálne. Je tu síce seriál Hertlsport, ktorý robia tu v okolí Senice, Šaštína, Borského Mikuláša a v Skalici, ale slovenský pohár je situovaný hlavne na strednom Slovensku. Na český pohár som cestoval až do Karlových Varov a k Českým Budejoviciach. Je to finančne náročnejší šport, ale nechodím na párty a tie peniaze, ktoré mám k dispozícii, investujem radšej do športu a do toho, čo ma baví.
A koľko je treba investovať času, aby si mohol byť v takejto forme, v akej si?
Týždenne to je 10 – 15 hodín, niekedy trénujem aj 18 hodín, ale to nie je stále až tak veľa. Sú športovci, ktorí zvládajú 25 – 30 hodín týždenne. To je už naozaj časovo náročné.
Ako sa motivuješ pred zložitým pretekom? Čo si hovoríš, keď štartuješ?
Rodičia mi hovoria: ,,Hlavne opatrne, brzdi a nepúšťaj sa prudko z toho kopca“! J Ja sa nijako špeciálne nemotivujem. Idem si každý pretek užiť a samozrejme, že chcem dobre dopadnúť a mať úspech, ale hlavne mi ide o to, aby som sa zabavil. Motivácia je byť spokojný so svojim výsledkom, ale aj každý neúspech je výborná skúsenosť do budúcna, pretože tieto športy sú náročné. Na bicykli môžem dostať defekt a hneď ma to zdrží. Sú ľudia, ktorí to vtedy hneď ,,zabalia“, potom sú takí, čo vytiahnu novú dušu, opravia to a majú síce stratu 10-15 minút, ale nevzdajú to. Keď už človek za tým cestuje toľko kilometrov, nemal by si z toho robiť veľkú hlavu, keď sa to stane. Treba je užiť si každé preteky rovnako a dokončiť ich! Dnes som mal napríklad závod a cieľ bol vychutnať si to, dať do toho všetko a dostať sa do top 30- tky. To sa mi podarilo, ale keby som dostal defekt, nebol by som z toho vyhodený. Už sa mi to raz stalo, zasmial som sa, položil som svoj bicykel, opravil som to a závod som dokončil.
Mávaš pred pretekmi aj trému?
Trému mávam vždy. Stojím a tep mám aj 130 za minútu, ale keď vyštartujem nervozita opadne. Pred štartom mám určite rešpekt, ale to je aj dobre, telo sa pripravuje na výkon a je vtedy schopné adekvátneho športového výsledku. Touto malou trémou dosiahnem v podstate dobrú koncentráciu.
Pamätáš si na svoj najlepší výkon, ocenenie na ktoré si najviac pyšný?
Minulý rok to boli dva závody –Xterra v Prachaticiach, čo je celosvetový seriál terénnych triatlonov. Bol to svetový aj európsky pohár a skončil som tam vo svojej vekovej kategórii na treťom mieste. Zároveň som dostal aj možnosť, štartovať na svetovom finále na Hawaii. Mesiac na to som sa zúčastnil pretekov v extrémnom horskom kros duatlone v Kouty nad Desnou. Bol som tretí a len pár sekúnd za druhým pretekárom a to bol tiež pekný zážitok. Bolo to náročné, asi 4 kilometre pred cieľom som si povedal, že už nikdy viac, ale v cieli som bol taký šťastný, že som si povedal, že idem určite aj tento rok. A samozrejme som pyšný na výhru Slovenského pohára v kros triatlone.
Ktoré preteky ťa najbližšie čakajú?
Zameriam sa na Slovenský pohár v kros triatlone a rozmýšľam nad účasťou na Majstrovstvách Európy v kros triatlone vo Švajčiarsku. Tam mi to komplikuje jedna vec, že deň predtým mám promócie. Čiže kvôli rodičom a starým rodičom tieto preteky asi oželiem a pôjdem na Majstrovstvá Európy na ďalší rok. Navyše o päť týždňov ma čakajú posledné štátnice v medicíne a budem doktor, čiže mám toho dosť. Od septembra plánujem nastúpiť v Brne v nemocnici. J
Čo pre teba znamená šport?
Zmysluplné využitie voľného času s investíciou do budovania zdravia. Pre niekoho je to veľká motivácia. Pre mňa je to činnosť, ktorá ma baví a napĺňa. Aj vďaka podpore rodičov, priateľky a kamarátov môžem robiť, čo ma baví. Som rád, že ich mám, že mi fandia a držia palce.
