Je šikovná, odvážna a priebojná! Hovorí sa, že takýmto ľuďom patrí svet a ja som veľmi rada, že sa v dnešnom rozhovore rubriky – Robím, čo ma baví, môžete inšpirovať Klaudiou Kristiníkovou zo Senice.
Je totiž už tretí rok súčasťou obľúbenej rannej relácie Teleráno na obrazovkách TV Markíza. Prečo spomínam odvahu a priebojnosť? Vďaka týmto vlastnostiam má Klaudia vysnívané zamestnanie! Napriek tomu, že počas strednej školy ešte netušila, čo bude presne robiť a na poslednú chvíľu zvolila žurnalistiku, na vysokej škole sa rozhodla angažovať a rozvíjať sa v oblasti, ktorú študuje. Na mnohých školách je prax dôležitá a potrebná na absolvovanie. Niekedy je to síce náročné, ale určite si prax neodbite len nejakou pečiatkou, pretože práve aktivita a chuť pracovať už počas školy, vás môžu posunúť ďalej! Potvrdí vám to práve Klaudia, ktorá využila šancu, nesedela doma a prihlásila sa na stáž do TV Markíza, kde si ju napokon nechali na stálo!
Aké boli tvoje úplne prvé skúsenosti s moderovaním a kedy si sa rozhodla, že by si sa chcela uberať týmto smerom?
Dlho som sa nevedela rozhodnúť, čo chcem študovať. Vedela som len to, že túžim po práci, ktorá je zaujímavá a kreatívna. Na poslednú chvíľu som si podala prihlášku na žurnalistiku a ukázalo sa, že to bola najlepšia voľba.
Ako dlho už pracuješ v Teleráne?
Počas štúdia sme mali ako povinný predmet redakčnú prax. Mnohí študenti si jednoducho vybavia pečiatku a podpis a na žiadnu prax nenastúpia. Ja som si povedala, že práve toto je možno príležitosť, ako sa dostať do médií. A to sa aj stalo. Kvôli praxi v Teleráne som dokonca musela absolvovať pohovor a o niekoľko dní som nastúpila. Pri príchode mi povedali, že sa mi môžu venovať maximálne dva týždne a nakoniec sú z toho tri roky! Moja práca sa im páčila a mala som tiež obrovské šťastie, pretože práve v tom čase hľadali posilu do tímu, a tak si ma nechali.
Ukázalo sa, že to bola veľmi dobrá voľba. Čím si ich zaujala natoľko, že zo stáže sa stala práca na plný úväzok?
Dôležité je ukázať, že chcete pracovať, že sa chcete učiť a naozaj vás tá práca zaujíma! Hlavné je nebáť sa! Potom dostanete príležitosť ukázať, čo vo vás je.
Spomínaš si na svoj úplne prvý deň vysielania?
Na moje prvé vysielanie mám veľmi pekné spomienky. Vstávala som síce o pol 4 ráno, pretože som cestovala zo Senice do Záhorskej Bystrice a už o 5 sme mali nástup, ale rozhodne to stálo za to. Nevedela som sa dočkať, keď mi zazvoní budík. Vtedy som začínala ako redaktorka celorannej súťaže. Je to divácka anketa, v ktorej odmeňujeme divákov za ich názory a príspevky. Mala som tak veľkú trému, že si svoj prvý redaktorský vstup vôbec nepamätám.
Stále úspešne pôsobíš v rannej relácii Teleráno ako moderátorka dopravného servisu. Ako vyzerá tvoja príprava na vysielanie?
Dopravný servis sa mi veľmi páči. Každé jedno vysielanie si užívam, no zároveň k tomu pristupujem s veľkým rešpektom a dávam si záležať aj na príprave. Po príchode do práce si musím spracovať podklady. Každú polhodinu kontrolujem aktualizované dopravné informácie z celého Slovenska a vyberiem tie najdôležitejšie, ktoré odprezentujem divákom. Pred každým vysielaním nemôžem zabudnúť na jazykovú rozvičku, ktorá okrem rôznych jazykolamov zahrňa aj tvárovú gymnastiku. Vyzerá to dosť smiešne, ale veľmi mi to pomáha! Samozrejme, veľmi dôležitý je aj poriadny spánok.
Ako sa ti moderuje tento druh spravodajstva?
Dopravný servis je pre mňa úplne nová skúsenosť, keďže ide o spravodajstvo. Celoranná súťaž bola rubrika kreatívna, uvoľnená s veľkou dávkou improvizácie. V spravodajstve ide o presné a jasné od-prezentovanie informácii. Preto je to pre mňa nové, ale musím povedať, že sa mi to veľmi páči.
Živé vysielanie je nevyspytateľné. Ako sa pripravuješ na jeho riziká?
Živé vysielanie, ale aj vysielania, ktoré sa nakrúcajú na záznam, sú veľmi náročné na prípravu. Každý jeden z nás, či už moderátori, redaktori, kameramani, produkční a mnohí iní, ktorí sa podieľajú na vysielaní, musia presne vedieť, čo, kde a kedy majú robiť. Samozrejme, že občas nastanú nečakané situácie. V takom prípade musí moderátor vedieť rýchlo a pohotovo reagovať. Improvizácia je počas živého vysielania nevyhnutná a treba byť pripravený na všetko. Ale práve tieto nečakané situácie a vtipné zážitky, vytvárajú čaro živého vysielania! Samozrejme, že aj mne sa už stalo zopár úsmevných situácií. Pamätám si na vysielanie, keď mi počas dopravného servisu vypadol hlas. A to bol teda poriadny problém, pretože ma bolo vidieť, ale nie počuť! Potom som začala chrapčať a na záver som mala hlas ako-tak v poriadku. Len si nie som istá, či mi diváci aj niečo rozumeli.
Relácia Teleráno je pre divákov pripravená skoro ráno. Ako si si zvykla na ranné stávanie a kedy máš teda nastavený budíček?
Pred každým vysielaním chodím pomerne skoro spávať, pretože o 4 mi už zvoní budík. O piatej máme nástup do práce a o 6 sa začína vysielanie. Priznávam sa, že na to skoré ranné vstávanie som si musela dlho zvykať, pretože som bola vždy „nočný tvor“ a tiež som si rada dlhšie pospala. Potom prišlo Teleráno a s ním aj budíček o 4 ráno. Ale keď práca človeka baví, vstáva sa mu ľahšie. Teleráno mi vždy spríjemní celý deň.
Aká je počas nakrúcania atmosféra na pľaci?
Aj keď všetci vstávame veľmi skoro ráno, vždy sme dobre naladení. Po príchode si dáme kávičku a začíname s prípravami. Atmosféra počas nakrúcania je výborná. Ľudia vás jednoducho nabijú energiou. Potvrdili to aj hostia, ktorí k nám do vysielania chodia. Vraj sa u nás cítia veľmi príjemne a nechce sa im ani odísť.
Ktorí hostia ťa doteraz najviac inšpirovali?
To je veľmi ťažká otázka, lebo so zaujímavými a šikovnými ľuďmi sa stretávam v práci pravidelne. Najviac mi asi imponujú športovci Matej Tóth, náš olympijský víťaz z Ria, alebo zlatí paraolympionici Jozef Metelka a Veronika Vadovičová. Sú to úprimní a skromní ľudia, ktorí dosiahli obrovské úspechy a tvrdo si ich vydreli. Najmä vyvracajú tvrdenie – ,,to sa nedá“ a to je obdivuhodné! Nezabudnem ani na stretnutia so zahraničnými osobnosťami, akými sú Felix Baumgartner, alebo Chris Powell.
Čo ťa pôsobenie v tejto relácii naučilo?
Teleráno je – čo sa týka mediálnej praxe – podľa mňa najlepším učiteľom. Ja sama som si vyskúšala viacero pozícií. Už tretí rok pracujem ako produkčná. Produkčný tím musí zabezpečiť organizačný chod celej relácie, podieľa sa na tvorbe scenárov a rieši aj reklamné a marketingové záležitosti. Popri produkcii som stihla nakrútiť aj niekoľko dokrútok pre Teleráno, takže som sa nevyhla ani reportérskej práci. Po novom mám skúsenosti aj s moderovaním.
Ako vyzerá tvoj deň po relácii Teleráno? Venuješ sa aj iným aktivitám?
Z práce chodím v poobedných hodinách a keď je človek od 4 ráno na nohách, občas sa to nezaobíde bez poobedného ,,šlofíka“! Moja práca je moje najväčšie hobby a venujem jej naozaj veľa času. Vo svojom voľnom čase rada cvičím power jogu, človek sa pri tom totiž dokonale zrelaxuje a spraví aj niečo pre svoje telo. Keď si potrebujem oddýchnuť, rada si prečítam napríklad dobrú knihu. Pomerne dosť času mi zaberá ešte aj štúdium, pretože som práve nastúpila do posledného ročníka.
Aké atribúty podľa teba musí mať moderátorka televízie?
Veľa ľudí prichádza do telky s tým, že chcú byť moderátormi. Ono to ale nie je také jednoduché, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Každý, kto má predpoklady sa môže prepracovať na post moderátora. Medzi tie predpoklady určite patria vyjadrovacie schopnosti, rečová pohotovosť, dobrá vnímavosť, pamäť a tiež je dôležité vedieť sa dobre koncentrovať. V praxi to chce všetko veľa času a najmä tréningu, ale keď na sebe človek pracuje, na výsledku sa to určite odzrkadlí.
Máš ďalšie ambície do budúcnosti?
Ambície do budúcna si nechám pre seba, v tomto som trošku poverčivá. Veľmi sa mi páči redaktorská práca, najmä v publicistike. Klasické spravodajstvo ma až tak neláka. Určite by sa mi páčila aj práca moderátorky, ale na to človek potrebuje získať naozaj mnoho skúseností. Musím na sebe ešte veľa popracovať. Uvidíme, čo mi budúcnosť prinesie.
