Niektoré veci berieme tak akosi automaticky. Máme dostatok jedla, v zime si zakúrime, aby mám bolo teplo, špinavé oblečenie hodíme do práčky, chodíme do kina, divadla alebo len tak na prechádzku s priateľmi či rodinou.
Ako by ste však reagovali, keby vám niekto zobral celý váš majetok, všetky osobné veci, ku ktorým sa viažu vaše spomienky? Ako by ste sa cítili, keby vám niekto zakázal chodiť po chodníku, do kina, do školy, do práce? Čo by ste urobili, keby vás ostatní začali bezdôvodne nenávidieť? Čo by ste si mysleli, keby vás niekto začal separovať od ostatných?
Mnohé odpovede na tieto otázky sa dozvedeli študenti Súkromnej strednej odbornej školy VIA HUMANA počas návštevy Múzea holokaustu v Seredi. Pozreli sme si stálu expozíciu, ktorá nám priblížila život v pracovnom a koncentračnom tábore, vypočuli sme si prednášku o antisemitizme a deportácii Židov zo Slovenska, ale najemotívnejšou časťou bolo svedectvo a odkaz Helenky Weinwurmovej. Pani Weinwurmová prežila tri roky v koncentračnom tábore v Osvienčime a patrila medzi preživších, ktorí si nenechávali svoje svedectvá pre seba, ale do posledných chvíľ svojho života navštevovala školy a rozprávala mladým o neuveriteľne krutých podmienkach v koncentračnom tábore, o strate ľudskosti a o utrpení. Často sme sa s ňou stretávali aj na pôde SSOŠ Via Humana a sme radi, že jej odkaz neustále rezonuje v srdciach našich študentov. Preto si vážme všetkého toho, čo máme a nedovoľme, aby sa niečo podobné opakovalo. NIKDY!
Viera Psotová
