„Rodičia môžu dať svojmu dieťaťu akékoľvek meno. Pri zapisovaní detí sú pre nás i rodičov pomôckou publikácie od jazykovedcov Milana Majtána a Mateja Považaja, v ktorých takmer vždy nájdeme odpoveď ohľadom tvaru či významu konkrétneho rodného, respektíve krstného mena,“ hovorí matrikárka Katarína Krišková. Jej kolegyňa Annamária Horváthová dopĺňa: „Pokiaľ však ide o neznáme zahraničné meno, treba doložiť doklad o tom, že v tej – ktorej krajine existuje a jeho tvar je gramaticky správny.“
V roku 2016 sa Malačanom narodilo 225 detí, z toho 101 dievčat a 124 chlapcov. Najčastejším dievčenským menom bola Michaela, chlapčenským Peter. Malackí rodičia sa tak úplne vyhli pretrvávajúcim slovenským hitom Ema/Emma a Jakub, ktoré celoplošne získali prvenstvo aj v uplynulom roku. Hneď za Michaelou nasledovala Nina, za Petrom v rovnakom počte Jakub, Patrik a Michal. V rámci Slovenska sa ako druhé najviac páčili mená Sofia a Adam.
Vybrať to najlepšie a najvhodnejšie meno pre dieťa nie je jednoduché. Rodičia dávajú potomkovi niečo, čo ich bude sprevádzať celý život. Zo skúseností malackých matrikárok vyplýva, že budúce matky a otcovia sa nad pôvodom či významom mena takmer vôbec nezamýšľajú. Dieťaťu dajú také, aké sa im páči, aké je trendy, na počesť či pamiatku príbuzných alebo z iných dôvodov. A tí rozumnejší aj s ohľadom na priezvisko.
Oznamovacia povinnosť rodiča
Marta Ferenčáková z Klientskeho centra spravuje evidenciu obyvateľstva. V júni 2004 v meste skončila pôrodnica, údajne sa nerentovala. Ako sa potom v Malackách dozvedia o svojom ďalšom obyvateľovi? Ak sa Malačianke narodí dieťa kdekoľvek na Slovensku, príslušná matrika má oznamovaciu povinnosť do miesta trvalého pobytu matky. Môže poslať aj oznámenie o narodení s údajmi o dieťatku. M. Ferenčáková následne zapíše dieťa na trvalý pobyt matky a mesto vie, že má ďalšieho Malačana.
Inak je to však v prípade, keď sa dieťa narodí v zahraničí. „Naše inštitúcie sa to nemajú ako dozvedieť. Povinnosťou rodiča je prísť túto skutočnosť osobne nahlásiť. Na internete sú tlačivá potrebné na zápis do osobitnej matriky,“ priblížila K. Krišková. Matričný doklad z cudziny musí byť v niektorých prípadoch apostilovaný alebo superlegalizovaný. V prípade apostilácie vstupuje do hry ďalší úrad, ktorý overuje totožnosť, správnosť a podpisy matrikárky alebo osoby, ktorá doklad vydala. „Ministerstvo zahraničných vecí vydalo zoznam štátov podľa ktorého vieme, kedy treba apostilu a kedy superlegalizáciu. Napríklad v prípade Českej republiky, Bulharska či Rakúska stačí iba doklad a preklad. Superlegalizácia predstavuje aj osvedčenie ministerstvom zahraničných vecí. Napríklad niekto sa narodí v Thajsku. Rodný list z Thajska preto musí prejsť cez ich ministerstvo zahraničných vecí a naše veľvyslanectvo v Thajsku a každá táto inštitúcia naň musí dať pečiatku,“ vysvetlila matrikárka.
Rodný list je špecifický dokument
Malačania sa v minulom roku za hranicami rodili v Česku, Rakúsku, Nemecku i Španielsku. Dieťa však nemôžu prihlásiť na trvalý pobyt v Malackách, pokiaľ nemá vybavený slovenský rodný list. A rodný list je vždy špecifický – podľa toho, z akej krajiny pochádza, Preložiť ho môže len slovenský úradný prekladateľ. Osobitná matrika v Bratislave, ako jediná v SR, má na vybavenie náležitostí lehotu až 90 dní. Rodičia musia čakať.
V rámci Slovenska je to s rodnými listami jednoduchšie. V čase narodenia sa poň síce musí ísť do miesta narodenia, avšak každý ďalší duplikát sa dá vytlačiť na matrikách v celej SR. Ak sa niekto narodil napríklad v Poprade, cez systém CISMA mu rodný list môžu vytlačiť aj v Malackách. Zmeny v tomto dokumente však môže vykonať len príslušná matrika v mieste bydliska.
Meno a priezvisko môžete mať, aké chcete
Nie každý je so svojím menom spokojný. Neraz príde človek s požiadavkou, že chce úplnú zmenu mena a priezviska. Najčastejšou príčinou takéhoto rozhodnutia je skutočnosť, že ide hanlivé či extravagantné výrazy. Matrikárky pri svojej práci poznávajú rôzne ľudské osudy. „Riešili sme už aj celkovú zmenu identity, keď sa menilo nielen celé meno, ale aj rodné číslo osoby,“ povedala K. Krišková. Úplne zmeniť sa dá napríklad aj identita dieťaťa pri osvojení – noví rodičia majú zo zákona právo požiadať o zmenu jeho mena, priezviska i rodného čísla.
Výstredné mená sú samostatnou kapitolou. „Keď k nám dorazili rôzne románové príbehy či telenovely, ľudia boli ako zmyslov zbavení. Narodil sa Sandokan, Esmeralda, Graciela. Stalo sa, že sa manželia z podobných dôvodov nevedeli dohodnúť na krstnom mene svojho dieťaťa a prípad skončil na súde,“ dozvedáme sa od A. Horváthovej.
Cudzojazyčné mená sú na vzostupe
Migrácia Slovákov spôsobila, že sa u nás často objavujú zahraničné mená, ktoré pochádzajú z krajiny jedného z rodičov. Slovenskí rodičia vo všeobecnosti dávajú deťom veľmi veľa cudzojazyčných mien a tento trend je na vzostupe. A tak sa do Malaciek narodili chlapci s menom Jeremy, Sedrik či Luka a dievčatá Tara, Tanita, Ria či Stella.
V iných prípadoch sa mama s otcom priklonia skôr k zahraničnému tvaru toho-ktorého mena, než k jeho slovenskému ekvivalentu. Preto medzi obyvateľov mesta pribudli aj Patrick, Mathias, Tobias, Jakob, Emilly, Charlotte či Elisabeth. K zahraničným menám v súčasnosti patria aj Karin, Dagmar a Ingrid. S novelou jazykového zákona získali slovenskú podobu Karina, Dagmara, Ingrida a v týchto tvaroch sú uvedené aj v slovenskom kalendári. Ich pôvodný tvar sa stal cudzojazyčným. „Nedávno sme riešili prípad mladej ženy, ktorá mala v rodnom liste uvedené meno Sabína. Chcela ho však zmeniť na originál mena Sabina. Je to možné, cudzojazyčný ekvivalent navyše odobríme bez poplatku,“ priblížila K. Krišková.
Slovenské príslovie hovorí, že každé meno je pekné, keď sa pekne povie. Uvidíme, aké mená pre malých Malačanov zabodujú v roku 2017.
Pôvod top mien pre malacké deti v roku 2016
Pôvod mena Peter je v gréckom slove Petros s významom skala alebo kameň. Meno vzniklo z prívlastku pevný ako skala. Na Slovensku má meniny 29. júna.
Pôvod mena Michaela je hebrejský, (Michael) znamená „kto je ako Boh“, „Bohu podobný“. Meniny na Slovensku má 29. septembra. (zdroj Wikipedia)
Ingrid Sochorová
