4. novembra 2017 sa budú konať v poradí piate voľby do vyšších územných celkov (VÚC). Tento rok nám prinesú voľby do VÚC jednu významnú zmenu a to, že voľby budú jednokolové a za predsedu samosprávneho kraja bude zvolený kandidát, ktorý získa najviac hlasov.
Tento model môžeme poznať z volieb starostov obcí a primátorov miest. V roku 2022 sa chystá aj ďalšia zmena a to, že voľby do VÚC sa budú konať v ten istý deň ako komunálne voľby. Tieto zmeny majú zabezpečiť vyššiu volebnú účasť vo voľbách do VÚC.
Kompetencie VÚC
Hlavnou úlohou samosprávneho kraja je zabezpečovanie tvorby a plnenia sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja svojho teritória; vykonávanie plánovacích činností na území samosprávneho kraja; zakladanie, zriaďovanie, rušenie a kontrolovanie svojich rozpočtových a príspevkových organizácii; atď.
Medzi najdôležitejšie kompetencie samosprávneho kraja pokladáme:
- Doprava (spravujú cesty II. a III. triedy a vydávajú licencie na autobusovú dopravu; regulujú ceny a zľavy v prímestskej autobusovej doprave)
- Školstvo (zriaďuje a ruší prostredníctvom VZN stredné školy a strediská praktického vyučovania, jazykové školy, internáty, strediská odbornej praxe, zariadenia školského stravovania, školy v prírode, centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja; schvaľuje návrhy zmlúv o nájme a prenájme školských budov a miestností; určuje počet tried otvorených v prvom ročníku bez ohľadu na to či ide o štátne, cirkevné alebo súkromne školy; zostavuje plán investícii a určuje finančné prostriedky pridelené a poskytnuté ministerstvom pre školy, ktorých je zriaďovateľom)
- Zdravotníctvo (je zriaďovateľom niektorých nemocníc; môže odvolať riaditeľa krajskej nemocnice či nariadiť jej predaj)
- Sociálne služby (prevádzkuje domovy sociálnych služieb; stanovuje koľko budú klienti za služby v nich platiť; vypracúva a zverejňuje koncepcie sociálnych služieb na svojom území)
- Kultúra (zriaďovateľská pôsobnosť múzeí, galérii, hvezdárni, knižníc či osvetových stredísk)
Dôležité je poznamenať, že spolupráca medzi regionálnou samosprávou, miestnou samosprávou a tiež štátom prebieha najmä v oblasti tvorby infraštruktúry, regionálneho rozvoja, tiež v oblasti školstva či zdravotníctva.
Financovanie VÚC
Vyššie územné celky boli do roku 2004 financované účelovými dotáciami zo štátneho rozpočtu. V roku 2005 prišlo k finančnej autonómnosti VÚC. Medzi základnej príjmy VÚC považujeme: podielové dane z príjmov fyzických osôb (21,9%), kapitálové príjmy (napr. príjmy z predaja majetku kraja), granty a transfery (napr. príjmy z kapitoly rozpočtu Ministerstva školstva SR určené na financovanie preneseného výkonu štátnej správy), eurofondy, nedaňové príjmy (napr. príjmy z podnikania) a finančné operácie (napr. prijaté úvery z bánk). Do roku 2015 sem patrili aj dane z motorových vozidiel, ale od 1.1.2015 je daň z motorových vozidiel príjmom štátneho rozpočtu.
Problémy fungovania VÚC
Na záver článku by som uviedol hlavné problémy, ktoré spôsobujú nízku účasť vo voľbách do orgánov samosprávneho kraja. Za prvý problém pri fungovaní VÚC považujeme územnosprávne členenie. Dá sa povedať, že sú nelogické a nehistorické. Podľa nás by mal byť každý kraj charakteristický svojou homogenitou (jazyková, historická alebo náboženská). Na základe, ktorej by sa odlišovali od iných krajov. Za druhý problém fungovania VÚC považujeme veľkú vzdialenosť medzi predstaviteľmi (poslancami a predsedami) VÚC a občanmi. V tomto prípade sa často stáva, že vzdialenosť medzi predstaviteľmi VÚC a občanmi je až 100 km. Táto vzdialenosť určite neuľahčuje proces identifikácie občana s predstaviteľmi VÚC. Podľa nás by mali byť kraje identické, čo sa týka počtu obyvateľstva a aj rozlohy. Tretím problémom fungovania VÚC je nezáujem občanov o regionálnu samosprávu. Hlavný problém nezáujmu občanov je negativizmus politiky. Ďalším problémom fungovania VÚC je slabá informovanosť občanov o dianí v regionálnej samospráve. Väčšina predstaviteľov VÚC sa nesnaží občanov informovať o aktivitách VÚC. Predstavitelia VÚC začínajú využívať rôzne regionálne média až v predvolebnom období. Medzi ďalšie problémy fungovania VÚC zaraďujeme napr. absenciu spolupráce medzi obcami a VÚC, príliš široký záber kompetencií, uzatváranie volebných koalícii na regionálnej úrovni atď.
Aktívne a pasívne právo
Slovenská republika je rozdelená na osem samosprávnych krajov, v ktorých prebehnú voľby. V každom kraji sa budú voliť noví predsedovia a krajskí poslanci. Volebné právo majú občania Slovenskej republiky (ako aj cudzinci), ktorí majú trvalý pobyt v príslušnom kraji a v deň volieb dosiahli plnoletosti. Za poslanca môže kandidovať a byť zvolený len obyvateľ samosprávneho kraja, ktorý má trvalý pobyt v obci alebo vo vojenskom obvode, ktorý patrí do územia volebného obvodu, v ktorom kandiduje. V deň volieb musí dosiahnuť vek minimálne 18 rokov. Za predsedu kraja môže byť zvolený obyvateľ samosprávneho kraja, ktorý dosiahol vek minimálne 25 rokov.
Financovanie kampane
Jednotlivý kandidáti na predsedov samosprávneho kraja môžu na svoju kampaň minúť maximálne 250 000 eur. V prípade ak je kampaň vedená politickou stranou alebo hnutím, môže byť použitých až 500 000 eur. Tretou možnosťou vedenia kampane je za pomoci tretej strany. Tretia strana musí byť zapísaná v Zozname tretích strán a môže na kampaň použiť najviac 25 000 eur. V prípade, že dôjde k presiahnutiu stanovených limitov musia jednotlivý aktéri na základe zákona o volebnej kampani platiť pokuty vo výške tisícok eur.
Zákon č. 302/2001 Z. z. o vzniku vyšších územných celkov bol v slovenskom parlamente schválený v roku 2001. Následne k dňu 1.1.2002 vznikla druhú úroveň územnej samosprávy – samospráva vyšších územných celkov respektíve regionálna samospráva.
Filip Ondriska, študent politológie UCM Trnava
