Vo februári roku 2021 si pripomíname polookrúhle 225. výročie narodenia významného učiteľa, notára a národného buditeľa Samuela Jurkoviča.
Trnavský samosprávny kraj – Záhorské osvetové stredisko v Senicipripravovalo v spolupráci s ďalšími inštitúciami usporiadanie kultúrneho podujatia spojeného s prednáškou o jeho živote a pôsobení. Žiaľ, aktuálna pandemická situácia nám neumožnila plánované kultúrne podujatie uskutočniť. V tejto súvislosti sme sa rozhodli prezentovať život a dielo osobnosti našich regionálnych dejín Samuela Jurkoviča tak, ako ho zachytil historik Slavomír Michálek, riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, vo svojej publikácii s názvom „Brezová pod Bradlom: osobnosti (ne)známe“:
Samuel Jurkovič sa narodil 9. februára 1796 v Brezovej a zomrel 13. júla 1873, taktiež v Brezovej. Navštevoval školu v Brezovej, Györi a Trnave. Vo svojich štúdiách pokračoval na lýceu v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Tam si dopisoval s Jánom Kollárom, ktorého Slávy dcera sa stala Jurkovičovou najmilšou knihou.
Od roku 1819 bol notárom a učiteľom v Novom Meste nad Váhom, kde sa dvakrát oženil, ale krátko nato aj vždy ovdovel. Ako učiteľ a notár prešiel v roku 1831 do Sobotišťa, kde pôsobil s evanjelickým farárom Jánom Šulekom. Založil tam čitáreň, školskú knižnicu a ochotnícky spolok. Popri tom zveľaďoval okolie, sadil stromčeky, čistil a upravoval studničky. V roku 1845 tam založil gazdovský spolok, ako prvé úverové družstvo v Európe. V tom istom roku si jeho dcéra Anička zobrala za manžela Jozefa Miloslava Hurbana.
Na národnom poli bola prínosná činnosť Samuela Jurkoviča najmä počas revolučných rokov 1848 – 1849. Podieľal sa na prípravách prvej slovenskej povstaleckej výpravy v brezovskom kraji. Participoval aj na vypracovaní Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej, schválených 28. apríla 1848 počas zhromaždenia v Brezovej. Išlo o program sociálnych, politických a národných požiadaviek a potrieb Slovákov.
V júni 1848 sa Samuel Jurkovič presťahoval zo Sobotišťa na rodnú Brezovú, kde pôsobil ako notár. Nasledoval krátky pobyt v Prahe v októbri 1848 až apríli 1849, kde sa zoznámil s významnými osobnosťami českého národného obrodenia Hankom, Čelakovským a Fričom, u ktorého býval. Zúčastnil sa tam podujatí Slovanskej lipy a Slovanskej besedy. Po opätovnom návrate na Brezovú vyvíjal Samuel Jurkovič naďalej dôležitú národnú činnosť. Bol činný aj literárne. Písal básne, piesne, prispieval do Cirkevných listov, Obzora, Orla Tatranského a Slovenských pohľadov.
Samuel Jurkovič patril medzi popredných ľudovo-výchovných pracovníkov v štúrovskom duchu. Ako praktik prednášal a propagoval nové plodiny a modernizáciu poľnohospodárstva. V roku 1841 bol spoluzakladateľom Slovenského národného divadla nitrianskeho. Napísal aj jeho prvú kroniku. Zaoberal sa výchovou dospelých, písal učebnice pre slovenské vidiecke školy, rozpracoval metodiku vyučovania a zaslúžil sa o uplatňovanie didaktických zásad Jána Amosa Komenského. Bol účastníkom zasadnutí spolku Tatrín, členom prvej Slovenskej národnej rady a spoluzakladateľom Matice slovenskej.
Prameň: MICHÁLEK, S.: Brezová pod Bradlom: osobnosti (ne)známe. 1. vyd. Bratislava: Pozsony/Pressburg/Bratislava, 1999, s. 114-115. ISBN 80-900497-9-6.
Mgr. Miroslav Koprla, PhD. – Záhorské osvetové stredisko Senica
