Sme jednou z posledných krajín Európy, ktorá strieka komáre chemickými prostriedkami. A to napriek tomu, že škodia zdraviu aj prírode a ich efektivita je nízka. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) preto už od roku 2018 presadzuje využívanie biologickej látky. Vyvinul tiež unikátnu mobilnú aplikáciu na monitoring liahnísk a systém včasného varovania.
„Napriek tomu, že manažment komárej populácie je primárne v kompetencii miest a obcí, BSK urobil prvé kroky k tomu, aby starostom a ľudom v územiach, ktoré sú najviac dotknuté premnožením komárov, pomohol prejsť z chemickej ochrany pri kalamitnom premnožení komárov na biologickú ochranu. Zmapovali sme územie nivy rieky Moravy o rozlohe 140 km2 a určili možné liahniska komárov. Kľúčom k efektívnym zásahom je pravidelný monitoring o výskyte komárov, ako aj informácie o počte lariev v liahniskách a záplavových udalostiach. Tie sú predzvesťou komárej kalamity. Na základe toho sa vyhodnocuje potrebnosť zásahu,“uviedla Mária Rajecká, riaditeľka Odboru územného plánu, GIS a životného prostredia BSK.
Komárie liahniská sa nachádzajú v stojatých alebo veľmi pomaly tečúcich vodách, kam sa nedostanú ryby alebo iné vodné živočíchy, ktoré sa živia ich larvami. Situáciu zhoršujú záplavy aj prietrže mračien, ako sme tomu boli svedkami v uplynulé dni. V Bratislavskom kraji je každoročne problém s komármi najmä v povodí Moravy.
„Aj keď nám spôsobujú veľa problémov, komáre sú prirodzenou súčasťou našej fauny a dôležitou zložkou vodných aj suchozemských ekosystémov. Ich úplným vyhubením by sme mohli narušiť biodiverzitu. Keďže nám však vedia znepríjemniť život a ich uštipnutím hrozí aj prenos infekcií, regulácia je rozhodne na mieste. Podľa nás je však jediná správna cesta ich likvidácie – a to ekologická,“ vysvetľuje Martin Obuch, vedúci oddelenia životného prostredia BSK.
Podporujeme biologickú ochranu, pretože chemická má svoje riziká
Do roku 2018 sa boj s komárími kalamitami v podmienkach Slovenska obmedzoval len na hubenie dospelých jedincov komárov pomocou insekticídu na báze účinnej látky cypermetrínu. Chemické prípravky s touto látkou sú potvrdený endokrinný disruptor, ktorý narúša hormonálnu sústavu človeka a tiež potencionálny karcinogén.
„Použitie cypermetrínu je tenký ľad medzi zdravím obyvateľov, ktoré sa môže prejaviť až za niekoľko rokov a síce okamžitým, ale dočasným účinkom. Ten trvá maximálne tri dni, keďže dospelé samice už stihli naklásť nové vajíčka a cyklus sa zopakuje,“ upozorňuje Obuch. Je preto otázna efektívnosť použitia chemických prostriedkov. Navyše, v roku 2023 bola potvrdená rezistencia u komárov na cypermetrín, ktorá sa vybudovala nesystematickým a často krát zbytočným použitím chemických látok. Úrad BSK preto v dôsledku možných negatívnych dopadov na obyvateľstvo neschvaľuje využitie chemických látok v intravilánoch obcí ani miest.
„Cypermetrín by sa nikdy nemal aplikovať letecky, čo bola v nedávnej minulosti bežná prax na Záhorí. Chemická kontrola je problematická a má množstvo vedľajších negatívnych vplyvov aj na prírodu. Je totiž vysoko toxická pre včely a vážky. Treba preto na boj s komárími kalamitami využiť iné spôsoby, ktoré sú nielen účinnejšie, ale aj s minimálnym dopadom na životné prostredie. Medzi takéto spôsoby radíme aj aplikáciu larvicídnych prípravkov, predovšetkým na báze Bacilus thuringiensis israelensis (Bti),“ vysvetľuje vedúci životného prostredia BSK.
Mobilná aplikácia na monitoring liahnísk a systém včasného varovania
Nakoľko komáre nepoznajú hranice, v rámci programu cezhraničnej regionálnej spolupráce Interreg s Rakúskom vznikol projekt Mosquito Bioregulation, ktorého cieľom je efektívna regulácia množenia komárov s využitím ekologicky zodpovednej metódy – aplikácie látky Bti.
„V tomto podal Bratislavský samosprávny kraj pomocnú ruku a bol garantom vytvorenia spoločnej webovej GIS platformy pre Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Hlavné mesto SR Bratislava a rakúskeho partnera Verein Biologische Gelsenregulierung entlag Thaya und March,“ uviedla Mária Rajecká, riaditeľka Odboru územného plánu, GIS a životného prostredia BSK.
Dôležitou súčasťou Webovej GIS platformy je aj systém včasného varovania. Umožňuje vopred reagovať na rôzne hydro-meteorologické javy v povodí Moravy, na ktoré sa viaže dynamika komárej populácie. Ide najmä o povodne s následným oteplením. Dobrovoľníci, ale aj iní terénni pracovníci sú tak vopred upozornení na vysoko-rizikové liahniská, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť.
Princíp fungovania mobilnej GIS aplikácie nám ozrejmil GIS expert Adam Rusinko: „Dobrovoľníci pomocou mobilnej aplikácie pravidelne kontrolujú a monitorujú stav lariev v teréne. Biológ/koordinátor sleduje výsledky monitoringu v mape a tzv. dashboardoch (operačný panel na obrázku), kde je v jeho kompetencii, aby vyhodnotil kalamitnú situáciu a rozhodol o zásahu látkou Bti. Informácia o potrebe zásahu sa zvýrazní v zobrazení pre aplikujúce subjekty, ktoré presne vedia kde a kedy je potrebné zasiahnuť. V rámci zásahu sledujeme dátum zásahu a množstvo látky Bti, ktoré bolo použité. Cyklus sa následne uzatvára opäť pri dobrovoľníkoch v teréne, ktorí kontrolujú úspešnosť zásahu odbermi, ktoré rovnako ako rutinné kontroly, zaznamenajú do systému.“
Spolupráca obcí a župy
Vedúci oddelenia BSK Martin Obuch vysvetľuje, že najdôležitejšia je spolupráca všetkých zainteresovaných subjektov v území, kde sa vyskytujú záplavy a tým vytvárajú podmienky pre rozmnožovanie komárov. BSK vyvíja aktivity, aby aj na Slovensku vzniklo obdobné združenie obcí ako funguje na rakúskom území – Verein Biologische Gelsenregulierung entlag Thaya und March. Na spoločnom stretnutí starostov z primoravských obcí naprieč Bratislavským a Trnavským krajom, zástupcov Bratislavského samosprávneho kraja, Trnavského samosprávneho kraja a Hlavného mesta SR Bratislava ako lead partnera cezhraničné projektu Mosquito Bioregulation, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.5.2023 vo Vysokej pri Morave, bol deklarovaný záujem starostov založiť spoločné združenie.
Združenie obcí by mohlo zefektívniť aplikovanie biologického prípravku s obsahom Bti do liahnísk komárov, zlepšiť monitorovanie liahnísk komárov počas sezóny, ale taktiež pôsobiť jednotne pri žiadostiach smerom ku štátnym inštitúciám, ktoré by sa mali taktiež zapojiť do riešenia následkov záplav, ako je aj kalamitné premnoženia komárov.
Ak máte záhradu, takto znížite riziko vzniku liahnísk:
- Neskladujte nepotrebnú vodu v otvorených nádobách
- Čistite odkvapy
- Snažte sa udržiavať vegetáciu upravenú
- Ak máte jazierko, mali by ste chovať rybičky – živia sa larvami komárov
- Podporte hniezdenie vtákov či netopierov búdkami a krmivom
Prečo je podľa nás látka BTI lepšia ako (chemický) cypermetrín?
Rizikom cypermetrínu je, že pôsobí aj na okolité organizmy, zabíja napríklad včely či vážky. Vo vode je toxický pre ryby a môže ohroziť aj zdravie človeka. A toto je BTI:
- Látka pôsobí zhubne na larvy komárov, teda komáre sa nestihnú vyliahnuť a naklásť vajíčka pre ďalšie generácie.
- Vyskytuje sa prirodzene v prírode a odbúrava do 24 hodín, po aplikácii nezostávajú toxické zvyšky.
- Pôsobí iba na larvy komárov a je úplne neškodný pre iné organizmy aj človeka. Môže sa používať aj v rezervoároch pitnej vody a bez rizika aj letecky.
- Riziko rezistencie je oveľa nižšie v porovnaní s inými látkami, čo znamená, že nehrozí, že si komáre na BTI postreky „zvyknú“.
- Ľahko sa s touto látkou manipuluje a nie sú potrebné žiadne špeciálne nástroje či ochranné prostriedky.
