Vyrezávané tekvice poznali aj naši predkovia. Aká je história Dušičiek a Halloweenu?
Halloween si dnes mnohí spájajú najmä s americkými filmami, strašidelnými kostýmami a vyrezávanými tekvicami. Jeho história však siaha do Európy a súvisí aj s kresťanským Sviatkom všetkých svätých. Podobné jesenné zvyky poznali aj naši predkovia. Na Záhorí sa napríklad kedysi vyrezávali takzvaní svetlonosi, ktorí slúžili na zábavu a strašenie.
Halloween pripadá každoročne na 31. októbra. Jeho názov pochádza z anglického označenia All Hallows‘ Eve, teda predvečer Sviatku všetkých svätých, ktorý sa slávi 1. novembra.
Hoci dnešnú podobu sviatku výrazne ovplyvnila americká kultúra, jeho tradície sa vyvíjali už dávnejšie v Európe, predovšetkým v Írsku a Škótsku.
Od keltských tradícií po americký Halloween
S históriou Halloweenu sa často spája keltský sviatok Samhain, ktorý označoval koniec obdobia úrody a začiatok zimy. S týmto obdobím sa v neskorších írskych ľudových predstavách spájali aj nadprirodzené bytosti a duchovia.
Nie je však spoľahlivo preukázané, že najstarší Samhain bol sviatkom zosnulých alebo že dnešný Halloween predstavuje jeho priame pokračovanie.
Na vývoj Halloweenu malo významný vplyv aj kresťanstvo. Sviatok všetkých svätých sa v západnej cirkvi ustálil na 1. novembra a s jeho predvečerom sa postupne začali spájať rôzne ľudové tradície vrátane masiek a obchádzania domácností.
Do Severnej Ameriky priniesli mnohé z týchto zvykov írski a škótski prisťahovalci, najmä v 19. storočí. Práve tam sa Halloween postupne premenil na populárny sviatok spojený s kostýmami, strašidelnou výzdobou a rozdávaním sladkostí deťom.
Táto podoba sa neskôr prostredníctvom filmov, televízie a populárnej kultúry rozšírila aj do ďalších krajín vrátane Slovenska.
Svetlonosov vyrezávali aj na Záhorí
Jedným z najznámejších symbolov Halloweenu sú svietiace tekvice s vyrezanými tvárami. Aj tento zvyk má staršie európske korene.
V Írsku sa pôvodne vyrezávali najmä repy, do ktorých ľudia vkladali svetlo. Po príchode prisťahovalcov do Ameriky ich postupne nahradili tekvice, ktoré boli dostupnejšie a jednoduchšie na vyrezávanie.
Podobné tekvicové lampáše však poznali aj na Slovensku, a to dávno pred rozšírením moderného Halloweenu. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej sa u nás tekvice vyrezávali už pred približne 100 až 150 rokmi, teda na konci 19. a začiatku 20. storočia.
Nenazývali sa halloweenske tekvice, ale svetlonosi. Boli súčasťou jesenných hier a zábavy, predovšetkým medzi deťmi a mladými ľuďmi.
Etnológ Juraj Zajonc z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied v publikácii Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? pripomína, že vyrezávanie svetlonosov bolo v minulosti rozšírené vo viacerých slovenských regiónoch.
Etnografické údaje zo Záhoria zachytávajú aj zvyk vyrezávania svetlonosov počas spoločného šúpania kukurice. Ľudia sa pri jesenných prácach stretávali a vyrezané tekvice využívali na zábavu či strašenie ostatných.
Názov svetlonos súvisel aj s ľudovými poverami o tajomnej bytosti, ktorá sa mala zjavovať v podobe blúdiaceho svetla. Podľa rozprávaní zvádzala pocestných z cesty, napríklad do močiarov alebo priekop.
Hoci sa slovenské svetlonosy vzhľadom aj využitím podobali dnešným halloweenskym tekviciam, išlo o domácu ľudovú tradíciu. Ich priamy spoločný pôvod s írskymi lampášmi nie je preukázaný.
Čo majú spoločné Halloween a Dušičky?
Halloween, Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých pripadajú na tri po sebe nasledujúce dni. Hoci ich spája obdobie roka a niektoré historické súvislosti, ich význam je odlišný.
Sviatok všetkých svätých pripadá na 1. novembra a v kresťanskej tradícii je venovaný všetkým svätým, známym aj neznámym.
Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, sa slávi 2. novembra. Je venovaná spomienke na zomrelých a modlitbám za ich duše. Jej rozšírenie v západnej cirkvi sa spája s benediktínskym opátom Odilom z francúzskeho kláštora Cluny na prelome 10. a 11. storočia.
Aj na Slovensku sa s dušičkovým obdobím spájali rôzne ľudové obyčaje, v ktorých sa kresťanské tradície prelínali s predstavami o smrti a posmrtnom živote.
Zaujímavé zvyky zo Zohora opísala Oľga Drahošová v článku V Zohore sa aj dnes zachovávajú zvyky, ktoré sprevádzali Dušičky kedysi, ktorý Záhorí.sk publikovalo v roku 2025.
V dušičkovom období sa napríklad pred kostolom a na cintoríne schádzali chudobní ľudia, ktorí sa modlili za zosnulých a dostávali za to jedlo alebo drobné peniaze.
Ako sa Halloween a Dušičky slávia dnes?
Na Slovensku sa Halloween postupne udomácnil najmä v školách, kultúrnych zariadeniach a na tematických večierkoch. Organizujú sa kostýmové párty, vyrezávajú tekvice a pripravujú strašidelné dekorácie či rôzne aktivity pre deti.
K Halloweenu neodmysliteľne patria aj kostýmy. Historicky sa maskovanie spájalo s duchmi a nadprirodzenými bytosťami, neskôr sa rozšírili čarodejnice, kostlivci, upíri či ďalšie strašidelné postavy.
Dnes však na halloweenskych večierkoch bežne vidieť aj superhrdinov, rozprávkové postavy či kostýmy, ktoré so strašidelnou tematikou nemajú nič spoločné. Hoci sa stali súčasťou moderných osláv, tematicky sa hodia skôr na karneval. Halloween má totiž vlastný charakter postavený na tajomnej a strašidelnej atmosfére. Ak sa z neho stane iba prehliadka ľubovoľných masiek, stráca časť toho, čo ho od bežného karnevalu odlišuje.
Odlišnú podobu majú na Slovensku prvé novembrové dni. Počas Sviatku všetkých svätých sa veriaci zúčastňujú na bohoslužbách a pripomínajú si svätých. Tento deň je zároveň štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja.
Na Pamiatku zosnulých sa v katolíckych kostoloch konajú modlitby a bohoslužby za zomrelých. Rodiny navštevujú cintoríny, upravujú hroby svojich blízkych, prinášajú kvety a zapaľujú sviečky. Mnohí tak robia už počas predchádzajúcich dní, najmä na Sviatok všetkých svätých.
Zatiaľ čo Halloween dnes predstavuje predovšetkým príležitosť na zábavu, Dušičky zostávajú obdobím spomienok a úcty k zosnulým. Oba sviatky tak môžu existovať vedľa seba bez toho, aby si navzájom odporovali.
Aj tradičné svetlonosy pripomínajú, že mnohé jesenné zvyky mali svoje miesto na Záhorí dávno pred príchodom moderného Halloweenu.
