Vysoké teploty a slnečné lúče zvyšujú riziko prehriatia organizmu. Úrad verejného zdravotníctva SR preto hovorí o dodržiavaní pravidelného pitného režimu. Odborníci zároveň varujú pred teplotným šokom pri prechode z chladného do horúceho prostredia.

„Vysoké vonkajšie teploty predstavujú riziko prakticky pre každého. Prinášajú rad zdravotných rizík ako prehriatie organizmu, zdravotné komplikácie v podobe zvýšenej telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, či zvracanie,“ uviedol ÚVZ SR.
Rizikom sú najmä deti a seniori
Množstvo prijatých tekutín, ktoré ľudia potrebujú, sú pri každom človekovi individuálne. Okrem veku to závisí od telesnej hmotnosti, pohlavia, množstva stravy či teploty ovzdušia. Základom je čistá pitná voda.
„Sladené nápoje treba obmedzovať pre nadbytok cukru a kofeínu. Počas horúčav sa odporúča vypiť približne 2 až 3 litre tekutín denne. Toto množstvo sa však zvyšuje u ľudí, ktorí pracujú fyzicky a viac sa potia,“ hovorí Úrad verejného zdravotníctva SR.
Ľudia by sa podľa odborníkov mali vyhýbať nárazovému príjmu tekutín a piť tak v menších dávkach, častejšie a pred pocitom smädu. „Dôležité je piť počas celého dňa, aby sa tekutiny do organizmu dostávali priebežne a v dostatočnom množstve,“ pokračuje.
Rizikovými skupinami sú najmä deti a seniori, ktorí často nemajú pocit smädu. Okrem čistej vody sú vhodné nesladené ovocné či bylinkové čaje či zriedené ovocné šťavy. Dospelí ľudia by sa mali vyhnúť konzumácii alkoholu.

Prehriatie organizmu hrozí aj bez priameho slnka
Častými zdravotnými komplikáciami počas leta je úpal či úžer. Úpal pritom hrozí aj bez priameho slnečného žiarenia. Prejavuje sa najmä bolesťami hlavy, nevoľnosťou, mdlobami až závratmi či zvracaním.
Ako pri pitnom režime, aj tu sú rizikovými skupinami deti a seniori, vrátane osôb s chronickými ochoreniami či ľudí s nadváhou. „Postihnutého je potrebné premiestniť do chladného prostredia, najlepšie chladnej miestnosti s vetraním a uložiť ho do stabilizovanej polohy,“ hovorí ÚVZ SR.
Najmladšie deti by sa podľa odborníkov nemali vôbec vystavovať slnečnému žiareniu. Riziko však hrozí aj pri používaní ventilátorov a klimatizácií. Tie je podľa odborníkov potrebné umiestniť a nasmerovať mimo osôb, inak hrozí zápal očí a uší či ďalšie zdravotné problémy.
„Pri prechode z chladného do horúceho prostredia môže prísť k takzvanému teplotnému šoku, ktorý dokáže celkovo oslabiť organizmus,“ povedala vedúca odboru hygieny životného prostredia a zdravia ÚVZ SR Milada Eštóková.



