Umenie očami Seničanov: Supertalentovaná Veronika Polakovičová

Veronika, prosím, na začiatok sa nám všetkým predstav a povedz, čo ťa spája s umením.
Chcela by som sa v prvom rade poďakovať, že ste ma oslovili. Veľmi ma to potešilo. Takže volám sa Veronika Polakovičová, ale všetci ma poznajú pod prezývkou Wewa. Keďže kreslím od malička ,tak ma s umením spája asi všetko

Aká bola tvoja cesta, kým si zistila, že vlastne umenie je to, čo chceš v živote robiť? Bola to jasná voľba alebo si váhala?
Tak začalo to asi už v škôlke, kde si všimli ,že mi to s farbičkami ide a dovolili mi maľovať aj na stenu. Oficiálne sa to začalo prejavovať ,keď som v 1. triede začala chodiť do Základnej umeleckej školy v Senici, kde mi postupne ukázali ,že sa dá robiť aj s niečím iným ako s farbičkami. Ako som postupne začala skúšať iné techniky ,tak som sa rýchlo učila. Učiteľka si všimla ,že mám dobré oko a viem celkom presne prekresľovať veci bez vymeriavania, tak mi povedala o Škole Úžitkového Výtvarníctva v Bratislave , na ktorej teraz študujem tretí rok propagačnú grafiku, takže myslím ,že voľba to bola jasná.

Okrem toho, že všetci si podľa tvojej tvorby môžeme povedať, že si veľmi šikovná, máš niekedy také dni, keď už chceš hodiť štetce, ceruzky do kabele, zložiť stojan a ísť niekde úplne ďaleko od ateliéru?
Štetce, ceruzky určite nie. Keď už mám také dni, tak je to len kvôli tomu ,že musím v škole viac pracovať s počítačom ako s ceruzkou alebo štetcom. Keďže ja moc prácu na počítači neocením, tak ma to potom trochu demotivuje, keď sedím viac za počítačom ,ako za papierom. Beriem to tak, že práca na počítači sa dá naučiť. Zaplatíte si kurz a hotovo. No keď sa chcete nasilu učiť kresliť bez štipky talentu ,tak vám nebude stačiť ani celoživotný kurz. Takže niekedy mám také dni ,že mám chuť hodiť notebook von zavretým oknom.

A naopak, keď máš tie dni, keď sa ti darí a “kreslí ti to”, ako sa vtedy cítiš? Koľko týždenne tvoríš a akú techniku nato používaš najradšej a najčastejšie?

Väčšinou sa cítim nadchnuto pre danú myšlienku ,ktorú chcem dať na papier. Kreslím aspoň raz denne či už len niečo čmáram na hodine do zošita alebo robím úlohy do školy. Najlepšie sa mi asi robí s ceruzkou, centroperom alebo sem tam skombinované s akvarelom a potom samozrejme ihlou do kože.

Nechávaš sa niekym inšpirovať, poradiť si alebo si skôr typ človeka, ktorý si robí všetko podľa seba a nenechá si do ničoho hovoriť?
Inšpiruje ma dark art a tetovania na takýto štýl a inak asi každý zaujímavý človek ,keďže mám slabosť na kreslenie ľudí z profilu, začo môže asi môj väčší nos. A keď mi už niekto kecá do roboty, tak väčšinou mi ukáže chyby ktoré si sama uvedomujem ,že robím ale proste je to môj rukopis. Takže viac menej nech si hovorí kto chce ,čo chce, idem si svoje. Na vysokú školu sa nechystám, takže nepotrebujem vedieť všetko tak dobre.

Vieš si predstaviť, že by umenie sprevádzalo tvoj život naďalej, bola by to tvoja práca a každý deň by si “musela” niečo vytvoriť? Dá sa to vôbec alebo ty tvoríš každý krát rada?
Určite áno. Vlastne si to už inak ani predstaviť neviem, keďže sa chcem v budúcnosti naplno venovať tetovaniam. Takže budem musieť každý deň tvoriť. Teším sa vždy, keď môžem kresliť alebo tetovať. Dokonca aj keď to je niečo do školy ,hlavne ,že nemusím robiť počítačovú grafiku. Keď už grafiku, tak voľnú, z tej sa takisto teším. Napríklad keď si môžem vyryť nejaké to linečko alebo tak.

Čo pokladáš za svoj zatiaľ najväčší úspech?
Za svoj najväčší úspech asi zatiaľ pokladám to ,že som sa dostala zrovna na ŠUVku a aj to ,že ma ešte nevyhodili. Haha. Takisto je pre mňa úspech aj to ,keď som začínala tetovať, že sa našli ľudia, ktorí obetovali svoju kožu a verili mi. Alebo aj to ,že vďaka môjmu spolužiakovi teraz v Austrálii nosia na triku môj dizajn.

A nakoniec sa spýtam otázku, spomenutú už aj v prvom diely s Klárkou… pociťuješ už aj pomaly nejakú profesionálnu deformáciu?
Áno mam sedem rúk a zdevastovanú pamäť. Nohy necítim a oko mi sem tam vylieza. Haha. Len troška interného humoru. A teraz vážne. Sledujem ľudí v mhd a ľudské proporcie ,keď je človek v rôznych pozíciách. Tiež rada skúmam frajera ,aby som si uvedomila správnu stavbu lebky alebo potom ešte ostrím na každého potetovaného človeka ,čo prejde okolo alebo tiež sledujem bilboardy, že či je správny rozpal písma, dizajn, dizajny produktov a pod.