O Tomášovi Rusňákovi a jeho práci v Keni píšeme pravidelne. Po menej ako roku vám prinášame ďalšiu aktualizáciu situácie v Centre Filipa Neriho v kenskom meste Kisumu. Tomáš v centre pracuje s mladými chlapcami vo veku približne 10 – 19 rokov. Svojou prácou im mení život.
V reporte za júl a august 2024 Tomáš hlási, že počet chlapcov v centre mali stabilný, v priemere 14 chlapcov. “Zopár chlapcov k nám prišlo a hneď aj odišlo. Keď ich stretávam na ulici, pýtam sa, v čom bol problém. Častokrát sú len ticho alebo povedia, že ich niekto v centre šikanoval. Jednoducho hľadajú výhovorku.”
Niekoľko chlapcov sa podarilo umiestniť do školy. V tomto období mali 4 týždne prázdnin, počas ktorých chlapci do centra prichádzali a odchádzali. Prázdniny, ktoré v tomto období mali, boli príležitosťou na absolvovanie niekoľkých návštev rodín. Prvá návšteva smerovala k rodine 15-ročného Briana. “Tento chlapec stratil mamu, keď bol malý. Býva u starenky a jeho otca. Aj keď to nie je jeho ozajstný tatko, tak situácia nebola až taká zlá. Viete, niekedy rodinné vzťahy medzi nevlastnými a vlastnými rodičmi vedia byť poriadne napäté.”
Brian utiekol z centra prvý krát, prisahal, že už to neurobí. Po trojmesačnej pauze sa vrátil naspäť do školy, čo podľa Tomášovych slov nie je zlé, pretože v niektorých prípadoch to býva aj rok. Problémom je skôr návrat chlapcov do školy. Všetkým je jasné, že bol na ulici, s čím prichádzajú poznámky od spolužiakov a občas aj učiteľov. Všetci predpokladajú, že na ulici fetuje a kradne, aj keď to nemusí byť Brianov prípad. Takáto adaptácia môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Bratia Prince a Mike
Ďalšími chlapcami sú nevlastní bratia Prince a Mike, ktorí pochádzajú z nie úplne funkčnej rodiny s niekoľkými nevlastnými súrodencami. Do centra prišli ešte s ďalšími dvomi bratmi, tí však takmer hneď utiekli na ulicu. Občas sa vrátia, no nikdy sa nezdržia viac, ako pár dní. Problémom je absentujúca ruka otca v rodine, preto aj Prince a Mike utiekli na ulicu.
“Jednoducho, ich rodičia to absolútne nezvládajú, a to nám potvrdili aj v škole. Doma tvrdili, že Prince má dajaké duchovné problémy a je posadnutý zlými duchmi a tí mu hovoria, ako odísť z domu a spať niekde vonku.” Rodičia sa škole vyhýbajú, boja sa, že by si od nich pýtali peniaze. “Keď som spoznal ich mamu, vyzerala že má čerstvých 20, aj keď má už po tridsiatke.” Matka sa ohrádza, že vie, ako to s nimi je a nasľubuje aj hory–doly, len aby sa vás zbavila.
Pri návštevách v rodinách, ktoré sa ocitli v zložitej situácii, sa často Tomáš stretáva s tým, že rodičia sa necítia komfortne. Mnohokrát pociťujú strach a hanbu priznať, že situácia v rodine nie je ideálna. No nie je správne všetkých rodičov hádzať do jedného vreca. Mnohé rodiny zápasia s extrémnou chudobou a robia všetko, čo je v ich silách, aby svojim deťom zabezpečili aspoň ako také, základné podmienky.
Riaditeľ školy, ktorú Prince a Mike navštevovali najprv s ich návratom nesúhlasil. Pociťoval silný nezáujem zo strany rodičov, čo bolo jeho dôvodom pre skeptyckosť. Nakoniec chlapcov prijal. Ostávalo ich vybaviť – kúpiť uniformy, topánky a školské potreby. Ostáva už len dúfať a veriť, že chlapci v škole zapadnú a nepokúsia sa znovu utiecť.
Prázdniny priniesli nových chlapcov
Do centra prišli aj chlapci, ktorí za normálnych okolností navštevujú školu z domu. Dôvodom boli prázdniny, ktoré sa predĺžili, pretože učitelia štrajkovali. Vraj nedostali to, čo im vláda sľúbila. Počas prázdnin sa v centre konala birmovka, ktorú absolvoval jeden chlapec – Kevin. Situácia sa však, našťastie úsmevne, zkomplikovala. “Pán biskup na birmovku zabudol, lebo sa termín viackrát menil a prišiel s niekoľkohodinovým meškaním. Tak si viete predstaviť, ak veľmi boli moji chlapci hladní, keď sa celá slávnosť takto predĺžila.”
Chlapcov treba aj zabaviť, inak prichádzajú bitky, roztržky a plač. Počas prázdnin o to viac. Preto centrum, Tomáš a jeho kolegovia, vymysleli program. S chlapcami navštívili Agro výstavu v Kisumu, kde si mohli pozrieť veľmi zaujímavé expozície, týkajúce výroby medu či pestovania plodín. V areáli sa nachádzali aj kolotoče, ktoré by podľa Tomášovich slov normami Európskej únie určite neprešli. Pre chlapcov to bol zážitok, prvý krát sa viezli na reťazovom kolotoči a jedli cukrovú vatu.
V Kisumu táto sa taktiež vybrali aj na turistiku. Spoločne absolvovali výstup na Nandi Hills, kde mohli vidieť “nádhernú kenskú prírodu a neuveriteľne výhľady na krajinu. Veľa ľudí v Kisumu totiž nemá ani poňatie, čo je pár km od Kismu v týchto vysokých kopcoch. Pre veľa z nich je to zbytočne zabitý čas. Žijú tam ľudia v podmienkach, ktoré by asi z nás každý občas potreboval – ticho, pokoj bez elektroniky.“
V neposlednom rade počas prázdnin stihli aj spoveď, keď už im začína tretí semester v roku. Tej sa zúčastnili aspoň tí, ktorí mohli. Aktuálne sa v centre nachádzajú dvaja chlapci, ktorí pravidelne, každú sobotu, chodia na katechizmus.
“Takisto nám rastie aj počet chlapcov, ktorých podporujeme. Momentálne ich je už 52. Z toho na strednej škole ich je 29 a na základnej škole 23. Nedá mi nespomenúť ešte na pomoc, ktoré naše centrum poskytuje aj ľudom z nášho okolia. Aj keď je to vždy individuálne, lebo pomôcť všetkým nemôžeme, ale robíme, čo sa dá.”
Tomáš Rusňák a jeho tím pokračujú v práci s vďakou za podporu a pomoc, ktorú im poskytujú partneri a sponzori. Ich neustála snaha a odhodlanie menia životy detí v Kisumu, deň za dňom, príbeh za príbehom.
Hlavným podporovateľom Centra Filipa Neriho je Vysoká škola Sv.Alžbety zosnulého profesora Krčméryho.
Web centra: www.stphilipnerikisumu.org
