O hodinu dlhšia noc, skoršie stmievanie. Čo prinesie zmena času?
V noci zo soboty (24.10.) na nedeľu (25.10.) nás čaká každoročný návrat k zimnému času. Hoci získame jednu hodinu spánku navyše, naše telo nemusí túto zmenu prijať úplne bez problémov. Posun hodiniek môže ovplyvniť spánkový režim, sústredenie aj každodennú energiu. Prečo sa biologické hodiny neprispôsobia okamžite a ako si na nový režim čo najrýchlejšie zvyknúť?
Hodinky si posunieme späť, noc bude dlhšia
K zmene času dôjde v noci zo soboty 24. na nedeľu 25. októbra. Presne o 3:00 sa hodiny posunú späť na 2:00. Skončí sa tak letný čas a Slovensko sa vráti k štandardnému stredoeurópskemu času, ktorý bežne označujeme ako zimný.
Väčšina moderných elektronických zariadení vykoná zmenu automaticky. Pri klasických hodinách, budíkoch či starších spotrebičoch však bude potrebné ručné nastavenie.
Prečo môže jedna hodina ovplyvniť celé telo?
Ľudský organizmus funguje podľa vnútorných biologických hodín, ktoré riadia približne 24-hodinový cyklus spánku a bdenia. Tento prirodzený rytmus sa označuje ako cirkadiánny a významne ho ovplyvňuje striedanie svetla a tmy.
Hoci sa ručičky hodiniek posunú okamžite, telo potrebuje určitý čas na prispôsobenie. Niektorí ľudia preto môžu počas nasledujúcich dní pociťovať únavu, ospalosť, zhoršené sústredenie alebo sa prebúdzať skôr, než sú zvyknutí.
Jesenná zmena býva spravidla lepšie tolerovaná než jarná, pri ktorej o hodinu spánku prichádzame. Reakcia organizmu je však individuálna.
Skoršie stmievanie môže ovplyvniť aj náladu
Jednou z najvýraznejších zmien bude skorší západ Slnka. Kým v sobotu zapadne na západnom Slovensku približne o 17:30, v nedeľu to bude už okolo 16:30.
Samotná zmena času síce neskracuje dĺžku denného svetla, no posúva jeho rozloženie počas dňa. Ráno bude podľa hodiniek svitať skôr, zatiaľ čo popoludní sa zotmie približne o hodinu skôr.
Nedostatok prirodzeného svetla počas jesenných a zimných mesiacov môže u niektorých ľudí súvisieť so zhoršenou náladou či zvýšenou únavou. Nie je však jednoznačne preukázané, že samotný hodinový posun spôsobuje významné zhoršenie duševného zdravia.
Ako zvládnuť zmenu času bez zbytočnej únavy?
Odborníci odporúčajú zachovať si pravidelný spánkový režim a dopriať si dostatok prirodzeného denného svetla, predovšetkým v ranných hodinách.
Pomôcť môže aj pravidelný pohyb, obmedzenie kofeínu vo večerných hodinách a vyhýbanie sa intenzívnemu svetlu obrazoviek tesne pred spaním.
Ľudia citlivejší na zmeny režimu môžu čas zaspávania a vstávania upravovať postupne, napríklad po 15 minútach. Väčšina ľudí si na nový režim zvykne v priebehu niekoľkých dní.
Prečo vlastne stále meníme čas?
Pôvodným zámerom zavedenia letného času bolo efektívnejšie využívanie denného svetla a úspora energie. V súčasnosti sa však o jeho prínosoch vedú diskusie.
Európska komisia navrhla ukončenie pravidelného striedania času ešte v roku 2018. Napriek podpore Európskeho parlamentu sa členské štáty zatiaľ nedohodli na spoločnom postupe.
Striedanie času preto pokračuje aj v roku 2026. Najbližší návrat k letnému času nás čaká v nedeľu 28. marca 2027, keď sa hodiny opäť posunú o hodinu dopredu.
