Zabudnuté trate Záhoria ukrývajú kus histórie

Železnice kedysi zohrávali významnú úlohu v každodennom živote obyvateľov Záhoria. Spájali mestá a dediny, umožňovali dochádzanie za prácou a zabezpečovali prepravu tovaru do miestnych podnikov. Niektoré z tratí však postupne stratili svoj význam. Kým z jednej železnice dnes zostala už len bývalá staničná budova, na ďalších sa skončila pravidelná osobná doprava.

Do Stupavy kedysi premávali osobné aj nákladné vlaky

Jednou zo zaniknutých železníc regiónu je trať Devínske Jazero – Stupava. Približne šesťkilometrové spojenie vzniklo v roku 1891 ako odbočka hlavnej železničnej trate medzi Bratislavou a Kútmi.

Železnica umožňovala obyvateľom Stupavy cestovať vlakom a zároveň slúžila miestnym podnikom. Nákladnú dopravu využívali napríklad cementáreň, štátne lesy a ďalšie priemyselné prevádzky.

Osobná doprava bola zastavená 27. mája 1979. Dôvodom bol najmä klesajúci záujem cestujúcich, ktorí čoraz častejšie využívali autobusové spojenia.

Nákladné vlaky pokračovali v prevádzke aj nasledujúce desaťročia. Definitívne zrušenie trate prišlo 25. marca 2008 a v roku 2012 boli odstránené koľaje.

Spomienkou na železničnú minulosť mesta zostala historická výpravná budova, ktorú Stupava zaradila do evidencie svojich pamätihodností.

Železnica pod Malými Karpatmi stratila pravidelné osobné vlaky

Významné miesto v železničnej histórii Záhoria má aj trať zo Zohora do Plaveckého Mikuláša. Do prevádzky bola uvedená 9. decembra 1911 a prechádzala obcami na západnom úpätí Malých Karpát.

Spojenie bolo súčasťou projektu Bratislavskej župnej miestnej železnice. Jeho výstavba pomohla zlepšiť dopravnú dostupnosť obcí, ktoré dovtedy nemali priame železničné napojenie.

Pravidelná osobná doprava bola zastavená vo februári 2003. Následne sa na trati ešte krátky čas prevádzkovali osobné vlaky súkromného dopravcu.

Trať však nebola ako celok zrušená. Jej ďalšie využívanie sa postupne obmedzovalo a niektoré úseky sa dostali do nevyhovujúceho technického stavu.

Zohor spájala železnica aj so Záhorskou Vsou

V rovnakom roku ako trať do Plaveckého Mikuláša vzniklo aj železničné spojenie medzi Zohorom a Záhorskou Vsou. Prvé vlaky po ňom začali premávať 15. novembra 1911.

Železnica mala osobitný význam pre miestny cukrovar, ktorý využíval koľajové spojenie na prepravu surovín a výrobkov. Zároveň zabezpečovala osobnú dopravu pre obyvateľov obcí pozdĺž trate.

Aj toto spojenie zasiahli zmeny v organizácii železničnej dopravy. Po predchádzajúcich obmedzeniach bola pravidelná osobná doprava zastavená v decembri 2019.

Samotná trať však týmto rozhodnutím nezanikla. Ide o príklad železnice, na ktorej sa skončila pravidelná preprava cestujúcich, nie o úplne odstránené koľajové spojenie.

Železnice zmenili podobu celého regiónu

Rozvoj železničnej siete na prelome 19. a 20. storočia výrazne ovplyvnil hospodársky život Záhoria. Vlakové spojenia umožňovali rýchlejšiu prepravu poľnohospodárskych produktov, dreva aj priemyselných výrobkov.

Postupný rozvoj cestnej dopravy však zmenil spôsob cestovania aj prepravy tovaru. Niektoré miestne trate stratili cestujúcich, iné prišli o významných nákladných zákazníkov.

Ich história napriek tomu zostáva súčasťou regionálneho dedičstva. Staré staničné budovy, železničné násypy či zachované koľajové úseky pripomínajú obdobie, keď vlak predstavoval pre mnohé obce jedno z najdôležitejších spojení s okolitým svetom.