Ako Slováci vnímajú November 1989? Väčšina oceňuje zmenu, mnohí cítia sklamanie z ďalšieho vývoja krajiny

Zmenu spoločenského systému po Novembri 1989 považuje za správnu 56 percent Slovákov. Väčšina však zároveň kriticky hodnotí ďalší vývoj krajiny. Až 59 percent opýtaných si myslí, že Slovensko nevyužilo príležitosti, ktoré mu pád komunistického režimu priniesol. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum, ktorý zverejnili pred 37. výročím Nežnej revolúcie.

Podľa výsledkov prieskumu je o správnosti ponovembrovej zmeny presvedčená väčšina respondentov. Na otázku, či Slovensko dokázalo využiť príležitosti po roku 1989, však kladne odpovedalo iba 32 percent opýtaných.

Kritické hodnotenie doterajšieho vývoja sa prejavuje aj v emóciách. Najčastejšie ľudia uvádzali sklamanie (44 percent), nasledovali obavy (27 percent) a nádej (22 percent). Spokojnosť s vývojom krajiny vyjadrilo 12 percent respondentov.

Najväčším prínosom je sloboda cestovania

Sloboda dnes pre 64 percent opýtaných znamená predovšetkým osobnú autonómiu a možnosť rozhodovať o vlastnom živote.

Za najväčší prínos ponovembrového vývoja označilo 47 percent respondentov slobodu cestovania a pohybu. Nasleduje možnosť pracovať v zahraničí, ktorú uviedlo 25 percent opýtaných, a sloboda prejavu s 23 percentami.

Sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik upozornil, že ľudia pri hodnotení Novembra 1989 zohľadňujú aj svoju dnešnú životnú situáciu.

Podľa neho sa pozitívne vnímanie politickej slobody a otvorených hraníc stretáva s nespokojnosťou so sociálnymi nerovnosťami či fungovaním štátu. Negatívne hodnotenie ponovembrového vývoja tak nemusí automaticky znamenať, že si respondenti želajú návrat predchádzajúceho režimu.

Názory sa líšia podľa generácií aj politických preferencií

Prieskum odhalil výrazné rozdiely medzi voličskými skupinami. Medzi voličmi strán PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati hodnotí November 1989 kladne 69 percent respondentov.

V skupine voličov strán Smer-SD, Hlas-SD, SNS a Republika má pozitívny názor 36 percent opýtaných.

Podľa Slosiarika sú tieto rozdiely výraznejšie než odlišnosti vyplývajúce z bežných demografických charakteristík. Hodnotenie Novembra 1989 sa tak podľa neho stáva aj súčasťou súčasného politického rozdelenia spoločnosti.

Rozdiely sa ukázali aj medzi generáciami. Najpozitívnejší vzťah k Nežnej revolúcii má podľa prieskumu generácia X, v ktorej ju kladne hodnotí 53 percent respondentov.

Naopak, medzi príslušníkmi generácie Baby boomers až 57 percent opýtaných uviedlo, že zmena režimu nestála za to.

Mladšie generácie hodnotia November 1989 prevažne priaznivejšie než odmietavo, častejšie však nemajú vytvorený jednoznačný názor. V generácii Z odpovedalo na príslušnú otázku 43 percent respondentov možnosťou „neviem“.

Riaditeľka Post Bellum Slovensko Sandra Polovková v tejto súvislosti upozornila na potrebu historického vzdelávania a odovzdávania skúseností medzi generáciami.

Slovenské národné povstanie má širšiu podporu

Prieskum sa venoval aj hodnoteniu ďalších udalostí moderných slovenských dejín.

Slovenské národné povstanie hodnotí pozitívne 58 percent opýtaných. Podľa autorov prieskumu má priaznivé hodnotenie naprieč politickým spektrom a patrí medzi najpozitívnejšie vnímané udalosti novodobej histórie Slovenska.

Prieskum agentúry Focus sa uskutočnil v októbri 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 017 respondentov.

Výsledky zverejnili organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum pred výročím udalostí zo 17. novembra 1989, ktoré v Československu odštartovali pád komunistického režimu.