Robím, čo ma baví – Richard Vávra: Pesničku mám obľúbenú kvôli tomu ako znie, aká je pocitovo
Richard Vávra, pre fanúšikov známy ako Archívny chlapec, sa so svojou hudbou skvele rozbehol. To dokazujú aj jeho nominácie na Radio Head Awards a stále väčšie pribúdajúce publikum.
12. februára vyráža na turné so svojim albumom Zvery. Sprevádzať ho budú dámy zo skupiny Dobropič a objaví sa v niekoľkých slovenských mestách. Pri tejto príležitosti vám ponúkame rozhovor s týmto talentovaným pesničkárom z Kútov!
V prvom rade gratulujem k tvojim úspechom a teším sa, že na Záhorí máme skvelého folkového interpreta s pesničkami, ktoré majú dušu. O čom najradšej spievaš?
Ďakujem, to je milé. Nemám presne vyhradený okruh tém, o ktorých by som rád spieval. Ak mám nejaku pesničku obľúbenú, tak skorej kvôli tomu ako znie, aká je pocitovo…O čom tá pesnička je, je v ten moment pre mňa druhoradé. Ale pravdou je, že väčšinou moje texty opisujú rôzne úrovne vzťahov medzi ľuďmi.
Kedy si v sebe objavil cit pre hudbu a chuť stáť na javisku, prezentovať svoje skladby?
Ono to má dve roviny. Keď som mal možno 16 rokov, začal som hrať na gitare a spievať a s tým prišla aj ostýchavá potreba hudbu niekomu zahrať, teda postaviť sa na javisko a hrať. To sa aj podarilo, kedže táto potreba vyústila v situáciu, kedy sme si s kamarátmi a bratom založili kapelu. V istý moment to ale celé skončilo. Potom som vlastne už hrával len zo zotrvačnosti, až som jedného dňa začal robiť pesničky po slovensky, nahral nejaké skladby a poslal do rádia. A to bolo vlastne druhýkrát v mojom živote, kedy som pocítil potrebu hrať a robiť koncerty.
Ktorí hudobníci najviac ovplyvnili tvoju tvorbu?
Počúvam veľmi veľa hudby a každý jeden hudobník vo mne vždy niečo zanechá. Vypichnúť len niektorých, je preto zložité. Ale mám veľmi rád Boba Dylana a Neila Younga. Tých počúvam často.
Myslíš, že na hudbu, ktorú prezentuješ treba dozrieť?
Záleží od toho, či sa na to pozeráš z pozície poslucháča, alebo toho, kto tú hudbu robí. Myslím, že by som nebol schopný napísať tieto skladby, keby som mal povedzme 20 rokov. Čiže asi som musel v istom zmysle dozrieť. Pokiaľ ale ide o poslucháča, tak si nemyslím že je to podmienka.
Ako to vyzerá, keď archívny chlapec skladá pesničky? Kde berieš inšpiráciu?
Pesničky vznikajú rôzne. Niekedy len tak v nedelu ráno, zoberiem si gitaru a za 10 minút je skladba hotová. Naproti tomu niektoré skladby zase vznikajú aj niekoľko týždňov. Napríklad urobím slohy, ale neviem si rady s refrénom. Nechám skladbu tak a ona sa sama prihlási v správny čas. A to môže byť aj niekoľko mesiacov.
Ktorá skladba je osobne teba najmilšia a na ktorú najlepšie reaguje publikum?
Ľudia na koncerte väčšinou najlepšie reagujú na skladby, ktoré sa dostali do rádia a teda S dobou a Vážená pani. Moja najmilšia skladba z albumu Zvery je Láskou/zlatom.
Momentálne vyrážaš na turné. V ktorých mestách ťa môžeme vidieť a na čo sa môžu fanúšikovia tešiť?
12. februára začína turné v Trenčíne, potom postupne Ružomberok, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Prešov, Košice a Žilina. Zvyknem vystupovať len sám, ale na tomto turné sa ku mne pripoja aj dámy zo skupiny Dobropič. Čiže fanušikovia sa môžu tešiť na väčšiu inštrumentálnu pestrosť konkrétne (okrem môjho spevu a gitary) na violončelo, husle, klávesy, ukulele a všakovaké iné inštrumenty. V Prešove, Košiaciach a Žiline sa k nám pripojí aj kapela Tu v dome na ktorých koncerty sa nesmierne teším.
Prezradíš nám plány do budúcna? Nosíš už v hlave myšlienku, ako bude vyzerať tvoja druhá štúdiová doska?
Blizka budúcnosť je teraz turné s Dobropič. Čiže veľa cestovania a koncerty. Mimo to už mám hotových nejakých 10 skladieb na ďaľší album. Už teda začínam premýšlať o nahrávaní nasledovníka albumu ZVERY. Ako bude vyzerať nová doska je ťažke teraz povedať. Mám chuť experimentovať a možno pribudnú nové nástroje. A možno aj nie.
Čo rád robíš vo voľnom čase (okrem hudby)?
Kedže volného času mám minimum, trávim ho najradšej so svojou ženou a synom. A je jedno čo robíme. Hlavne že sme spolu.
