Pred 88 rokmi sa odohrala Krištáľová noc. Prenasledovanie Židov zasiahlo aj Záhorie
V noci z 9. na 10. novembra 1938 sa v nacistickom Nemecku odohral rozsiahly protižidovský pogrom známy ako Krištáľová noc. Počas organizovaných útokov nacisti ničili synagógy, obchody a domovy židovských obyvateľov. Udalosť sa stala významným medzníkom v prenasledovaní Židov, ktoré neskôr vyústilo do holokaustu. Jeho tragické dôsledky zasiahli aj židovské komunity na Záhorí.
Deviaty november si dnes pripomíname ako Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu. Jeho pripomínanie iniciovala európska sieť antirasistických organizácií UNITED for Intercultural Action, ktorá od začiatku 90. rokov organizuje kampane upozorňujúce na nebezpečenstvo rasizmu, antisemitizmu a nenávistných ideológií.
Čo sa odohralo počas Krištáľovej noci?
Protižidovské násilie vypuklo 9. novembra 1938 a pokračovalo počas nasledujúceho dňa. Útoky zasiahli nacistické Nemecko vrátane Rakúska a Sudet, ktoré v tom čase už boli pripojené k Nemeckej ríši.
Zámienkou sa stala smrť nemeckého diplomata Ernsta vom Ratha, ktorého 7. novembra v Paríži postrelil sedemnásťročný Herschel Grynszpan. Jeho rodinu predtým nacistické úrady deportovali z Nemecka do Poľska.
Nacistické vedenie využilo diplomatovu smrť na rozpútanie rozsiahleho násilia. Minister propagandy Joseph Goebbels podnietil útoky, ktoré mali navonok pôsobiť ako spontánna reakcia obyvateľstva. V skutočnosti išlo o štátom organizovaný pogrom.
Príslušníci nacistických organizácií podpaľovali synagógy, ničili židovské obchody, rozbíjali okná a napádali obyvateľov. Podľa United States Holocaust Memorial Museum bolo zničených viac ako 1400 synagóg a poškodené tisíce obchodov a ďalších budov.
Počas násilia zahynulo najmenej 91 Židov. Ďalší ľudia zomreli na následky zranení, samovrážd alebo neskoršieho zaobchádzania v koncentračných táboroch. Nacistické úrady v súvislosti s pogromom uväznili v koncentračných táboroch približne 26-tisíc židovských mužov.
Názov Krištáľová noc vznikol podľa množstva rozbitého skla, ktoré zostalo na uliciach po zničených výkladoch a oknách. Historici dnes často používajú aj pomenovanie Novembrový pogrom, ktoré presnejšie vystihuje rozsah násilia.
Prenasledovanie postupne vyústilo do holokaustu
Krištáľová noc predstavovala zásadný zlom v nacistickej protižidovskej politike. Násilie nadviazalo na diskrimináciu a obmedzovanie práv, ktoré nacistický režim zavádzal od svojho nástupu k moci v roku 1933.
Norimberské zákony z roku 1935 zbavili Židov viacerých občianskych a politických práv. Po Novembrovom pogrome nasledovali ďalšie represívne opatrenia, nútené vyvlastňovanie majetku a snahy prinútiť židovské obyvateľstvo k emigrácii.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny nacistické prenasledovanie postupne prerástlo do systematického vyvražďovania európskych Židov. Počas holokaustu zahynulo približne šesť miliónov ľudí židovského pôvodu.
Holokaust zasiahol aj židovské komunity na Záhorí
Hoci sa samotný Novembrový pogrom neodohral na Záhorí, protižidovské opatrenia a neskoršie deportácie zasiahli aj miestne komunity.
V Malackách žila pred druhou svetovou vojnou početná židovská komunita, ktorá mala približne 350 členov. Jej príslušníci pôsobili v obchode, remeslách, zdravotníctve aj ďalších oblastiach života mesta.
Po vzniku Slovenského štátu nasledovalo obmedzovanie práv, arizácia majetku a deportácie. Podľa historických materiálov mesta bolo v roku 1942 z Malaciek deportovaných vyše 260 židovských obyvateľov.
Históriu komunity dodnes pripomína zachovaná synagóga. Jej osudom sa Záhorí.sk venovalo aj v článku Židovská komunita v Malackách.
Tragické následky malo prenasledovanie aj v Senici. Pred druhou svetovou vojnou tu žilo viac ako 300 židovských obyvateľov. Podľa údajov mesta zahynulo v koncentračných a vyhladzovacích táboroch 263 senických Židov.
V roku 1942 ich pred deportáciami zhromažďovali aj v budove, v ktorej dnes sídli Múzeum Senica. Obete holokaustu pripomína pamätná tabuľa na miestnom židovskom cintoríne.
V septembri tohto roka si Senica pripomenula obete holokaustu aj verejným čítaním mien 70 obyvateľov, ktorí sa po deportáciách nevrátili domov.
Prenasledovanie zasiahlo aj Skalicu, Holíč a okolité obce. Historička Veronika Blanáriková zo Štátneho archívu v Trnave opísala, ako 24. marca 1942 z Holíča deportovali skupinu 27 mladých židovských dievčat.
V apríli toho istého roka príslušníci Hlinkovej gardy a žandári sústredili v Skalici viac ako 130 židovských obyvateľov z celého okresu. Následne ich cez Žilinu deportovali do vyhladzovacieho tábora Auschwitz.
Deviaty november pripomína obete aj nebezpečenstvo nenávisti
Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu pripomína obete Novembrového pogromu a ďalšieho nacistického prenasledovania.
Organizácia UNITED for Intercultural Action prostredníctvom každoročných kampaní upozorňuje na prejavy antisemitizmu, rasizmu, nacionalizmu a neofašizmu v súčasnej spoločnosti.
Výročie Krištáľovej noci tak nie je iba pripomienkou udalostí spred 88 rokov, ale aj osudov miliónov ľudí, ktorých prenasledovanie pripravilo o práva, domovy a napokon aj o život.
