Nežná revolúcia pred 37 rokmi zmenila Československo. Ako ju prežívalo Záhorie?

Pred 37 rokmi sa v Československu začala Nežná revolúcia, ktorá ukončila viac než štyri desaťročia vlády komunistickej strany a otvorila cestu k demokracii. Udalosti z novembra 1989 sa neodohrávali len na námestiach v Prahe a Bratislave. Ľudia vychádzali do ulíc aj v Skalici, Senici, Malackách či menších obciach Záhoria. Pre obyvateľov regiónu pri rakúskych hraniciach znamenali zmeny aj postupný koniec železnej opony, ktorá ich desaťročia oddeľovala od susedného Rakúska.

Nezna Revolucia Zdroj Teraz.sk
Protesty z roku 1989, zdroj: Teraz.sk

Československo pred revolúciou: Štyri desaťročia vlády jednej strany

Komunistická strana Československa prevzala moc vo februári 1948. Postupne odstránila skutočnú politickú súťaž a podriadila štátne inštitúcie svojej kontrole. Občania nemohli slobodne zakladať politické strany, nezávisle vydávať noviny ani otvorene kritizovať režim bez rizika následkov.

Štát kontroloval hospodárstvo, obmedzoval súkromné podnikanie, zasahoval do života cirkví a prostredníctvom Štátnej bezpečnosti sledoval skutočných aj domnelých odporcov. Politické postoje mohli ovplyvniť prijatie na školu, zamestnanie aj ďalší život celej rodiny.

Nádej na uvoľnenie pomerov priniesol rok 1968 a pokus o reformu socializmu známy ako Pražská jar. Ten však v auguste zastavila invázia vojsk Varšavskej zmluvy. Nasledovalo obdobie normalizácie, počas ktorého režim opäť upevnil svoju moc a postihoval ľudí, ktorí nesúhlasili s okupáciou alebo s politickým vývojom.

V druhej polovici 80. rokov sa však situácia vo východnej Európe začala meniť. Sovietsky vodca Michail Gorbačov presadzoval reformy, v okolitých krajinách silnel odpor proti komunistickým vládam a československý režim čelil rastúcej nespokojnosti.

Jedným z významných prejavov odporu na Slovensku bola Sviečková manifestácia 25. marca 1988 v Bratislave. Tisíce ľudí sa pokojne zhromaždili za náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv. Bezpečnostné zložky protest násilne rozohnali.

Prečo si Nežnú revolúciu pripomíname 17. novembra?

Sedemnásty november mal historický význam už pred rokom 1989.

V roku 1939 nacistické okupačné úrady po protestoch proti nemeckej okupácii uzavreli české vysoké školy, deviatich predstaviteľov študentského prostredia popravili a približne 1 200 vysokoškolákov odviezli do koncentračného tábora. Na pamiatku týchto udalostí bol 17. november vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva.

Práve pri príležitosti jeho 50. výročia sa v roku 1989 uskutočnili študentské zhromaždenia, ktoré sa stali začiatkom revolučných udalostí.

Už vo štvrtok 16. novembra vyšlo v Bratislave do ulíc približne 300 vysokoškolákov. Počas pochodu žiadali viac občianskych slobôd a reformy spoločnosti.

foto J. Hušek / archív mesta Senica

O deň neskôr, v piatok 17. novembra, sa konala študentská manifestácia v Prahe. Pôvodne spomienkové podujatie prerástlo do protestu proti režimu. Večer proti demonštrantom na Národní třídě brutálne zasiahli bezpečnostné zložky.

Zábery a správy o policajnom násilí vyvolali v celej krajine vlnu odporu. Do protestov sa zapojili študenti, herci, umelci, disidenti a postupne aj ďalšie skupiny obyvateľstva.

Ako sa podarilo ukončiť vládu komunistickej strany?

V novembri 1989 vznikli dve hlavné občianske iniciatívy, ktoré začali koordinovať protesty a požiadavky na demokratické zmeny. V českých krajinách to bolo Občianske fórum na čele s Václavom Havlom, na Slovensku Verejnosť proti násiliu (VPN), medzi ktorej výrazné osobnosti patrili Ján Budaj a Milan Kňažko.

Na námestiach v Prahe, Bratislave a ďalších mestách sa schádzali desaťtisíce ľudí. Žiadali slobodné voľby, zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany, slobodu médií, prepustenie politických väzňov a vyšetrenie policajného zásahu proti študentom.

Významným zlomom bol pondelok 27. novembra, keď sa v Československu uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk. Zapojili sa doň pracovníci podnikov, úradov, škôl aj ďalších pracovísk. Štrajk ukázal, že komunistické vedenie stráca podporu veľkej časti spoločnosti.

Už 29. novembra Federálne zhromaždenie zrušilo článok ústavy, ktorý zaručoval vedúcu úlohu komunistickej strany. Tým sa odstránil jeden zo základných pilierov jej mocenského monopolu.

Desiateho decembra bola vymenovaná federálna vláda národného porozumenia a prezident Gustáv Husák odstúpil z funkcie. Dňa 29. decembra poslanci Federálneho zhromaždenia zvolili za prezidenta disidenta Václava Havla.

Zmena režimu sa tak uskutočnila prevažne nenásilnou cestou, preto dostala pomenovanie Nežná, v českých krajinách aj zamatová revolúcia. Demokratické premeny však pokračovali aj v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.

Skalica: Medzi prvými vystúpil Anton Srholec

Na skalickom námestí sa prvé verejné protestné zhromaždenie uskutočnilo podľa spomienok fotografa Jána Pardubského v sobotu 25. novembra 1989. Zišlo sa na ňom približne 30 až 40 ľudí.

Pardubský v rozhovore pre Skalický Obzor v roku 2019 spomínal, že v ten deň fotografoval svadbu dcéry Michala Srholca. Na rodinnú udalosť prišiel aj skalický rodák, kňaz a bývalý politický väzeň Anton Srholec.

Anton Srholec reční pred zhromaždením, foto: J. Pardubský, 25. 11. 1989

Keď sa na námestí začali schádzať ľudia a diskutovať o udalostiach v Prahe a Bratislave, Srholec sa k nim prihovoril. Vysvetľoval im prebiehajúce zmeny, povzbudzoval ich k účasti na verejnom živote a zároveň vyzýval na pokojný postup.

V pondelok 27. novembra už bolo podľa Pardubského na námestí oveľa väčšie zhromaždenie. Ľudia žiadali, aby pred nich predstúpili predstavitelia mesta a komunistickej strany. Postupne vznikla miestna organizácia Verejnosti proti násiliu a začali sa rokovania o zmenách vo vedení mesta.

Pardubský mal s komunistickým režimom aj osobnú skúsenosť. Pre svoje postoje k udalostiam z roku 1968 prišiel o zamestnanie v Záhorskom múzeu a dlhé roky nemohol pracovať v kultúrnych inštitúciách. Po revolúcii sa do múzea vrátil.

Jeho spomienky ukazujú, prečo sa časť obyvateľov ešte aj v prvých revolučných dňoch obávala verejne vystúpiť.

Senica: Pred domom kultúry sa zhromaždili tisíce ľudí

Nežná revolúcia zasiahla aj Senicu. Mestská kronika, z ktorej pri výročí čerpalo samotné mesto, zaznamenáva zhromaždenie na námestí pred domom kultúry, na ktorom sa zúčastnilo približne 2 000 až 3 000 obyvateľov.

Ľudia podobne ako v ďalších mestách požadovali dialóg s predstaviteľmi komunistickej moci a politické zmeny.

Miestna akčná skupina Verejnosti proti násiliu vznikla 27. novembra 1989, teda v deň celorepublikového generálneho štrajku.

Protestné zhromaždenie v Senici počas Nežnej revolúcie v novembri 1989. Foto: Jozef Húšek / archív mesta Senica

V Senici pokračovali verejné aktivity aj v decembri. Šestnásteho decembra usporiadala VPN pred domom kultúry sviečkový pochod. Účastníci si minútou ticha uctili ľudí, ktorí v predchádzajúcich desaťročiach trpeli pod komunistickým režimom.

Postupné uvoľňovanie pomerov sa prejavovalo aj v regionálnych médiách. Týždenník Záhorák v decembri 1989 zverejnil opozičnú petíciu Několik vět, ktorá predtým patrila k významným prejavom občianskeho odporu proti režimu.

Malacky: Na námestie prišlo približne 3 000 ľudí

Podrobné svedectvo o revolučných dňoch v Malackách sa zachovalo v mestskej kronike Pavla Hallona, ktorú spracoval historik Martin Macejka.

Pred generálnym štrajkom sa v meste šírili ručne písané aj rozmnožované letáky vyzývajúce na demokratické zmeny. Objavovali sa vo výkladoch obchodov a na uliciach, no predstavitelia režimu ich podľa kroniky strhávali.

Na poludnie 27. novembra sa malacké námestie zaplnilo demonštrantmi. Sprievod prešiel mestom ku kostolu a pokračoval ku gymnáziu, kde sa k nemu pridali študenti. Následne sa ľudia vrátili na námestie. Podľa kronikára sa zhromaždilo približne 3 000 účastníkov.

Nežná revolúcia 1989 v Malackách, zdroj: Malacké pohľady

Keď dav požadoval vystúpenie predsedu mestského národného výboru, funkcionár sa objavil v okne budovy a vyhlásil, že stojí na strane demonštrantov. Ľudia ho však vypískali a dali mu najavo, že takéto vyjadrenie prichádza neskoro.

V Malackách vznikla miestna organizácia VPN 28. novembra. Podľa kroniky sa do nej prihlásilo 717 občanov.

Zaujímavé boli aj požiadavky študentov miestneho gymnázia. Okrem vyšetrenia policajného zásahu v Prahe žiadali zlepšenie mestských novín, väčšiu pozornosť životnému prostrediu, otvorenejšie informovanie o výstavbe či dlhšie otváracie hodiny telocviční.

November 1989 tak nebol iba zápasom o celoštátne politické zmeny. Obyvatelia začali otvorene hovoriť aj o problémoch vlastného mesta.

Zohor: Letáky, študenti a vznik miestnej VPN

O tom, ako sa revolučné udalosti šírili do menších obcí, podrobne vypovedá obecná kronika Zohora.

Prvé letáky študentského hnutia sa v obci objavili 24. novembra 1989. Obsahovali požiadavky na slobodné voľby, slobodu tlače a odstránenie ideologického vplyvu zo školstva.

O deň neskôr vystúpili na zábave v miestnom kultúrnom dome bratislavskí vysokoškoláci a oboznámili prítomných s požiadavkami študentského hnutia.

Dňa 29. novembra sa na obyvateľov Zohora obrátil s verejnou výzvou miestny občan Ján Hladík. Ľudia mohli vyjadriť podporu podpisom v obchodoch.

Kronika zachytáva aj finančnú pomoc štrajkujúcim študentom. Učitelia miestnej základnej školy vyzbierali 700 korún a miestna organizácia Slovenského zväzu žien prispela ďalšími 1 000 korunami.

Šiesteho decembra sa v kultúrnom dome uskutočnilo stretnutie približne 240 občanov, na ktorom založili miestnu organizáciu Verejnosti proti násiliu.

Zmeny potom pokračovali aj v roku 1990, keď došlo k výmene časti predstaviteľov miestneho národného výboru a neskôr k prvým slobodným komunálnym voľbám.

Moravský Svätý Ján: Od večerných protestov až k železnej opone

Osobitný význam mala Nežná revolúcia pre obyvateľov obcí pri rakúskej hranici. Ich každodenný život desaťročia ovplyvňovalo prísne strážené pohraničné pásmo.

V Moravskom Svätom Jáne sa do novembrových udalostí aktívne zapojil miestny obyvateľ a maliar Jozef Chrena. Podľa jeho svedectva, ktoré zachytil projekt Pamäť národa, vyvesil 23. novembra 1989 pri soche Panny Márie plagát vyzývajúci na generálny štrajk, slobodné voľby a koniec komunistickej vlády.

Ešte v ten deň ho zadržali a vypočúvali príslušníci Štátnej bezpečnosti.

Večer sa pri soche začali schádzať obyvatelia so sviečkami a spievali československú hymnu. Zhromaždenia sa v ďalších dňoch rozrastali. Dňa 26. novembra prišlo približne 200 ľudí, o deň neskôr už viac ako 300.

Najväčšia udalosť však prišla až po páde mocenského monopolu komunistickej strany.

V sobotu 30. decembra 1989 sa z Moravského Svätého Jána vydal Pochod slobody k rieke Morava. Podľa projektu Pamäť národa sa na ňom zúčastnilo približne 15 000 ľudí, ktorí prešli asi päťkilometrovú trasu k rakúskym hraniciam.

Pochod k rieke Morava, foto archív obec Moravský Svätý Ján

Pre mnohých to bola prvá príležitosť dostať sa k rieke, ktorá pretekala neďaleko ich domov, no pre existenciu zakázaného pohraničného pásma k nej nemali prístup. Aj Jozef Chrena v spomienkach pripomínal, že obyvatelia boli zvedaví, ako vyzerá rieka, ku ktorej sa dovtedy nesmeli priblížiť.

Na opačnom brehu čakali obyvatelia rakúskeho Hohenau. Keďže medzi obcami neexistoval most, niekoľkí rakúski zástupcovia sa na slovenskú stranu preplavili na hasičských člnoch. Privítali ich chlebom, soľou a slivovicou.

Podujatie sa stalo jedným zo symbolov konca rozdelenia, ktoré obyvatelia pohraničia pociťovali celé desaťročia.

Čo znamenal pád železnej opony pre Záhorie?

Po komunistickom prevrate v roku 1948 začal štát postupne budovať systém pohraničných prekážok a kontrol. Na hranici s Rakúskom vznikli ploty z ostnatého drôtu, strážené pásma a ďalšie zabezpečovacie zariadenia.

Ich účelom bolo zabrániť nepovoleným odchodom z Československa na Západ. Za pokus o útek hrozilo väzenie, zranenie alebo smrť.

Záhorie patrilo medzi oblasti, ktorých sa tento systém bezprostredne dotýkal. Riaditeľ Archívu Ústavu pamäti národa Peter Mikle v staršom rozhovore pre Záhorí.sk uviedol, že Pohraničná stráž evidovala medzi hlavnými smermi pokusov o útek aj úseky Moravský Ján – Malé Leváre a Zohor – Devín.

Pre obyvateľov pohraničia neznamenala železná opona iba nemožnosť slobodne cestovať. Obmedzovala im prístup do krajiny v blízkosti vlastných obcí a oddeľovala ich od susedov na druhej strane hranice.

Po Nežnej revolúcii sa hraničný režim začal uvoľňovať. Nasledovalo postupné odstraňovanie zátarás a sprístupňovanie pohraničných oblastí.

Zohorská kronika napríklad uvádza, že koncom apríla 1990 sa začali v okolí obce odstraňovať ostnaté drôty. Cesty, ktoré predtým využívala Pohraničná stráž, sa postupne sprístupňovali chodcom a cyklistom.

Pre Záhorie tak pád režimu znamenal aj návrat k rieke Morava a postupné obnovenie kontaktov s rakúskymi susedmi.

Pochod Slobody Moravský Svätý Ján, foto archív obce Moravský Svätý Ján

Čo sa po Novembri 1989 zmenilo?

Najzásadnejšou zmenou bolo ukončenie politického monopolu komunistickej strany a obnovenie demokratických práv.

Občania získali možnosť slobodne zakladať politické strany, verejne vyjadrovať svoje názory, organizovať zhromaždenia a vydávať nezávislé médiá. Postupne sa obnovila sloboda cestovania, náboženského života aj súkromného podnikania.

V júni 1990 sa uskutočnili prvé slobodné parlamentné voľby po viac než štyroch desaťročiach. V novembri toho istého roka nasledovali slobodné komunálne voľby, v ktorých si obyvatelia miest a obcí volili starostov, primátorov a poslancov zastupiteľstiev.

Národné výbory, ktoré boli súčasťou predchádzajúceho systému, nahradila obnovená obecná samospráva.

Zmenilo sa aj fungovanie médií. Príkladom je regionálny týždenník Záhorák. Po okupácii Československa v roku 1968 vydal dve mimoriadne čísla s požiadavkou na odchod cudzích vojsk, no počas normalizácie sa postupne zmenil na stranícku tlač. Po Novembri 1989 sa transformoval na nezávislé regionálne noviny.

Prechod k demokracii však neznamenal, že sa všetky problémy vyriešili zo dňa na deň. Nasledujúce roky priniesli aj náročné hospodárske reformy, zmeny vlastníctva podnikov, nezamestnanosť a nové sociálne rozdiely.

Nežná revolúcia napriek tomu zásadne zmenila pravidlá fungovania spoločnosti. Obyvatelia získali možnosť rozhodovať o svojich politických predstaviteľoch a verejne sa zapájať do vecí, ktoré sa ich týkajú.

Udalosti zo Záhoria pripomínajú, že tento proces nevytvárali iba známe osobnosti na veľkých námestiach. Podieľali sa na ňom aj miestni študenti, učitelia, pracovníci podnikov a obyvatelia miest a obcí, ktorí sa postupne prestávali báť verejne povedať svoj názor.

zdroj: Ústav pamäti národa, Mestské kroniky
Chcete vidieť Záhorí častejšie v Google? Pridať medzi preferované zdroje
Odznak preferovaných zdrojov Google

Počasie

KamVen