Skalický mohylník z čias Veľkej Moravy je národnou pamiatkou. Archeológovia tu zmapovali 66 mohýl
Veľkomoravský mohylník v lokalite Kopečnica pri Skalici sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. apríla 2026, Pamiatkový úrad SR o ňom informoval v stredu (11. 11.). V lesnom areáli sa zachovali desiatky mohýl, z ktorých niektoré dosahujú výšku viac ako dva metre.
Archeologické nálezisko sa nachádza južne od Skalice, v lesíku nazývanom Kopečnica alebo Háj, na severozápadnom svahu Tureckého stola v Bielych Karpatoch. Lokalita je odborníkom známa už viac ako sto rokov a súvisí s osídlením regiónu v období Veľkej Moravy.
Archeológovia identifikovali 66 mohýl
Prvé rozsiahle archeologické výskumy sa na mieste uskutočnili ešte v prvej polovici 20. storočia. Český archeológ Inocenc Ladislav Červinka tu v 20. rokoch napočítal sto mohýl, z ktorých 92 ležalo v lese a ďalších osem na priľahlom poli.
Novší výskum Pamiatkového úradu SR z rokov 2018 a 2019 využil letecké laserové skenovanie, terénny prieskum a geofyzikálne merania. Archeológovia v lesnom areáli identifikovali pozostatky 66 mohýl. Z nich 48 má dodnes dobre viditeľné násypy a ďalších 18 je v teréne menej výrazných.
Najvyššie mohyly dosahujú 2,53 metra a ich priemer môže byť až 28 metrov. Násypy majú kruhový alebo oválny pôdorys. Na priľahlom poli, kde ich povrchové časti zničila intenzívna orba, výskumníci zachytili pozostatky ďalších dvoch mohýl.
V hroboch objavili zbrane, šperky aj vzácny hodváb
Skalické pohrebisko archeológovia predbežne zaraďujú do obdobia rokov 800 až 900, pričom najintenzívnejšie pochovávanie sa pravdepodobne odohrávalo v druhej polovici 9. storočia. Presnejšie datovanie si podľa pamiatkarov ešte vyžaduje ďalšie skúmanie.
Pod jednotlivými mohylami sa nachádzal jeden alebo viacerí zomrelí, spravidla pochovaní v drevených rakvách. Súčasťou hrobovej výbavy boli zbrane, pracovné nástroje a šperky.
Staršie archeologické výskumy odhalili napríklad meče, sekery, ostrohy, náušnice či prstene. Medzi zaujímavé nálezy patria aj zvyšky pravého hodvábu východného pôvodu.
Pohrebisko svojím charakterom pripomína skôr náleziská na Morave než na území dnešného Slovenska. Oblasť Skalice a susedných Sudoměříc tvorila v 9. storočí významnejšie osídlené územie neďaleko veľkomoravského centra v Mikulčiciach.
Pamiatková ochrana má zabrániť ďalšiemu poškodeniu
Mnohé mohyly v minulosti poškodili archeologické výkopy, nelegálne hľadanie pokladov či lesná technika. Pamiatkari však upozorňujú, že časť pohrebiska zostáva nepreskúmaná a zachovali sa aj nenarušené časti mohýl.
Práve tieto skutočnosti boli dôvodom na zabezpečenie pamiatkovej ochrany celého zachovaného lesného areálu. Pozemok patrí mestu Skalica, s ktorým pamiatkari prerokovali podmienky ochrany náleziska pred ďalším poškodzovaním.
Mohylník je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 13065/1. Podobné včasnostredoveké mohylové pohrebiská sa na severnom Záhorí nachádzajú aj pri Gbeloch.
Podrobnosti o archeologickom výskume a jeho výsledkoch zverejnil Pamiatkový úrad SR. Lokalitu priblížil aj v staršom materiáli o 3D modeli skalického mohylníka.
