Končiaci starostovia a primátori môžu po voľbách dostať desaťtisíce eur. Ako sa počíta ich odstupné?

Starostovia a primátori, ktorí po októbrových komunálnych voľbách končia vo funkcii, majú nárok na zákonom stanovené odstupné. V závislosti od počtu odslúžených volebných období a výšky platu môže ísť o niekoľko tisíc až desiatky tisíc eur. Peniaze im vyplácajú mestá a obce zo svojich rozpočtov. Záhorí.sk prináša prehľad pravidiel odmeňovania aj konkrétne modelové výpočty.

Platové pomery starostov obcí a primátorov miest upravuje zákon č. 253/1994 Z. z. Ich odmeňovanie sa odlišuje od bežných zamestnancov, pretože základná výška platu sa vypočítava podľa priemernej mzdy na Slovensku a počtu obyvateľov samosprávy.

Rovnaké pravidlá platia pre starostov obcí aj primátorov miest. Rozhodujúca je veľkosť samosprávy, nie jej označenie ako mesto alebo obec.

Ako sa vypočítava plat starostu?

Základom výpočtu je priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa Štatistického úradu SR dosiahla priemerná mzda za rok 2025 sumu 1620 eur. Práve z nej sa vypočítavajú platy starostov a primátorov v roku 2026.

Zákon rozdeľuje samosprávy do deviatich platových skupín podľa počtu obyvateľov. Každá má určený násobok priemernej mzdy, ktorým sa vypočíta základný plat.

Základné hrubé mesačné platy starostov a primátorov v roku 2026

Uvedené sumy predstavujú zákonné základné mesačné platy v hrubom pri plnom výkone funkcie. Vypočítané sumy sa zaokrúhľujú na celé euro nahor.

Počet obyvateľov sa určuje podľa údajov Štatistického úradu SR k 31. decembru predchádzajúceho roka. Plat sa preto môže každoročne meniť nielen podľa vývoja priemernej mzdy, ale aj pri prechode obce do inej veľkostnej kategórie.

Poslanci môžu plat zvýšiť až o 60 percent

Zákonom určený základný plat nemusí byť konečnou sumou, ktorú starosta alebo primátor dostáva. Obecné alebo mestské zastupiteľstvo môže rozhodnúť o jeho zvýšení až o 60 percent. Ak poslanci takéto zvýšenie neschvália, starostovi patrí zákonný základný plat.

Napríklad v samospráve s 10-tisíc až 20-tisíc obyvateľmi predstavuje základný mesačný plat v roku 2026 sumu 4553 eur. Po maximálnom zvýšení môže dosiahnuť 7285 eur v hrubom.

Zvýšenie nie je automatické a jeho výšku schvaľuje zastupiteľstvo. Skutočné platy starostov v rovnako veľkých obciach sa preto môžu výrazne líšiť.

Zákon pamätá aj na starostov, ktorí nevykonávajú funkciu v plnom rozsahu. V takom prípade sa ich plat primerane kráti podľa rozsahu výkonu funkcie, najmenej však na 30 percent zákonného základu. Osobitné pravidlá platia pre najmenšie obce do 500 obyvateľov, kde môže zastupiteľstvo so súhlasom starostu jeho plat znížiť aj výraznejšie.

Odstupné môže dosiahnuť päť mesačných platov

Po skončení mandátu vzniká odchádzajúcemu starostovi alebo primátorovi nárok na odstupné. Jeho výška závisí od dĺžky výkonu funkcie.

Zákon rozlišuje štyri situácie:

• Viac ako šesť mesiacov výkonu funkcie: dvojnásobok priemerného mesačného platu.
• Jedno funkčné obdobie: trojnásobok priemerného mesačného platu.
• Dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia: štvornásobok priemerného mesačného platu.
• Najmenej tri po sebe nasledujúce funkčné obdobia: päťnásobok priemerného mesačného platu.

Po troch volebných obdobiach už odstupné ďalej nerastie. Rovnaký päťnásobok tak patrí starostovi, ktorý odslúžil tri, štyri alebo aj viac po sebe nasledujúcich období.

Odstupné sa nevypočítava automaticky z poslednej mesačnej výplaty. Rozhodujúci je priemerný mesačný plat zistený z platov za 12 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba jeho výpočtu.

Do výpočtu sa premieta aj prípadné zvýšenie platu schválené zastupiteľstvom. Ak sa teda starostovi počas posledného roka plat menil, ovplyvní to aj výslednú sumu odstupného.

Koľko môže starosta dostať pri odchode z funkcie?

Výšku odstupného možno ilustrovať na modelových príkladoch podľa priemerného hrubého mesačného platu.

Modelové odstupné starostov a primátorov v hrubom:

Ide o modelové hrubé sumy, nie o skutočné odstupné konkrétnych starostov. Výpočet predpokladá, že uvedená výška priemerného mesačného platu zodpovedá rozhodujúcemu obdobiu pred skončením mandátu.

Napríklad starosta, ktorý vykonával funkciu tri po sebe nasledujúce volebné obdobia a jeho priemerný mesačný plat dosahoval 6000 eur v hrubom, má pri riadnom skončení mandátu nárok na odstupné 30-tisíc eur v hrubom.

Pri priemernom mesačnom plate 9000 eur by päťnásobné odstupné predstavovalo 45-tisíc eur v hrubom.

Na výslednú výšku odstupného teda vplýva nielen počet volebných období, ale aj rozhodnutie zastupiteľstva o zvýšení platu počas výkonu funkcie.

Kto na odstupné nárok nemá?

Odstupné nepatrí starostom a primátorom, ktorí boli vo voľbách opätovne zvolení do funkcie.

Nárok nevzniká ani v niektorých zákonom určených prípadoch zániku mandátu. Ide napríklad o odvolanie starostu miestnym referendom alebo právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin.

Samotná prehra vo voľbách však nárok na odstupné neruší. Rovnako naň môže mať nárok starosta, ktorý sa rozhodol znovu nekandidovať.

Funkčné obdobie doterajšieho starostu sa končí zložením sľubu novozvoleného starostu. Až týmto momentom sa pri riadnej výmene vedenia samosprávy končí mandát a vzniká nárok na príslušné odstupné.

Odstupné vypláca obec zo svojho rozpočtu

Odchádzajúcim starostom a primátorom vyplácajú odstupné samotné mestá a obce. Nejde o samostatnú platbu zo štátneho rozpočtu.

Pre menšie samosprávy môže preto odchod dlhoročného starostu predstavovať výraznejší jednorazový výdavok.

Odstupné je zákonným nárokom, nie dobrovoľnou mimoriadnou odmenou, ktorú by odchádzajúcemu starostovi schvaľovalo nové zastupiteľstvo.

Jeho výšku určuje zákon a závisí od dĺžky výkonu funkcie a priemerného mesačného platu odchádzajúceho predstaviteľa samosprávy.