Znižovanie investičného dlhu. Železnice z Plánu obnovy preinvestovali vyše pol miliardy eur

Európske zdroje tvoria väčšinu finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na modernizáciu, elektrifikáciu či diaľkové a digitálne riadenie železnične. Plán obnovy a odolnosti podporil 16 projektov, z nich aj rekonštrukciu trate Šaštín-Stráže – Kúty pred dvoma rokmi.

„Projekty sa dotkli 96,3 kilometra tratí. Na realizáciu týchto projektov smerovalo alebo má smerovať z Plánu obnovy a odolnosti spolu viac ako 517 miliónov eur vrátane výdavkov na stavebný dozor,“ uviedli Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

Desaťročia investičného dlhu

Železničné projekty z Plánu obnovy a odolnosti SR boli podporené z časti udržateľná doprava naprieč Slovenskom. Cieľom bolo zvýšiť kvalitu, bezpečnosť, kapacitu a environmentálnu udržateľnosť infraštruktúry. 

„Plán obnovy nám umožnil sústrediť v krátkom čase mimoriadne veľký objem investícií do železničnej infraštruktúry. Výsledkom nie sú iba nové koľajnice a technológie, ale najmä bezpečnejšie, spoľahlivejšie a rýchlejšie spojenia pre ľudí aj hospodárstvo,“ povedal minister dopravy Jozef Ráž.

Celkové náklady na 16 projektov predstavovali vyše 534 miliónov eur, z nich až 517 smerovalo práve z európskych prostriedkov. Zvyšných 17 miliónov bolo financovaných z ostatných zdrojov. Takmer 97 percent tak išlo z EÚ.

„Za každým z týchto projektov sú konkrétne výsledky. Odstránené rýchlostné obmedzenia, obnovené mosty a priecestia, komfortnejšie nástupištia aj modernejšie riadenie dopravy. Je to významný krok pri postupnom znižovaní dlhu, ktorý máme voči našej infraštruktúre,“ povedal generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj.

„Železnice sa stali de facto len servisom pre lobistov z pozadia. Pravidelne robili to, čo netreba a keď niečo robili, robili to zle, pomaly a draho, pretože sa hlavne naháňali zelené výsledovky na strane dodávateľských firiem,“ povedal v rozhovore pre Záhorí.sk Jiří Kubáček.

Naprieč Slovenskom

Celkovo z Plánu obnovy a odolnosti dostalo Slovensko 6,4 miliardy eur na reformy a investície. „Cestujúci ju môžu vidieť a pocítiť priamo na nástupištiach a pri cestovaní v podobe bezpečnejších a rýchlejších vlakov a spoľahlivejšej i ekologickejšej železničnej dopravy,“ povedal vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano. 

Projekty realizovali železnice naprieč Slovenskom. Medzi rokmi 2023 a 2024 sa zrekonštruoval aj železničný zvršok a spodok na vyše 6-kilometrovom úseku medzi Šaštínom-Strážami a Kútmi. Práce zahŕňali aj úpravy troch priecestí, mostných objektov a zabezpečovacieho zariadenia.

„Zastávka Kuklov získala obnovené nástupište s vodiacimi líniami, prístreškom, osvetlením a mobiliárom. Zvýšenie traťovej rýchlosti na 120 kilometrov za hodidnu skrátilo cestovné časy a zlepšilo dostupnosť regiónu,“ spresnili ŽSR.

„Spoločným menovateľom bola bezpečnosť, dlhšia životnosť infraštruktúry a čo najväčší úžitok z každého investovaného eura,“ povedal námestník generálneho riaditeľa ŽSR pre rozvoj a informatiku Jozef Veselka.

Projekty mali odstrániť havarijný stav a rýchlostné obmedzenia, ktorými sa počas rokov zvyšoval investičný dlh slovenských železníc.

„Na Slovensku sú celkom istotne železnice podfinancované, hlavne, čo sa týka investícií a nie je z toho cesta von. Generálne je to nezáujem o železnice zo strany establišmentu. A tie železnice upadajú a nemajú silu sa z toho vyhrabať,“ uzavrel Kubáček.