Skalický hasič Jozef Dermíšek získal Cenu mesta. Hasičstvu zasvätil takmer celý život
Medzi dobrovoľných hasičov vstúpil už ako desaťročný chlapec a hasičstvu zostal verný celý život. Jozef Dermíšek, dlhoročný veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru Skalica, získal za svoju prácu a zásluhy o rozvoj požiarnej ochrany Cenu mesta Skalica. Vo videomedailóne, ktorý zverejnila samospráva, porozprával o svojich začiatkoch, nebezpečných zásahoch aj rodine, v ktorej hasičská tradícia pokračuje už tretiu generáciu.
K hasičom ho priviedli starší kolegovia
O prácu hasičov sa zaujímal už od detstva. Ako desaťročný vstúpil do krúžku mladých požiarnikov, kde získaval prvé skúsenosti. Postupne sa učil od starších členov zboru, ktorí ho pripravovali na zásahy a odovzdávali mu svoje vedomosti.
Osobitne si spomína na Pavla Macka, jedného zo svojich predchodcov vo vedení zboru, ktorý významne ovplyvnil jeho ďalšie pôsobenie.
Po návrate zo základnej vojenskej služby sa postupne dostal do vedenia dobrovoľných hasičov. Počas nasledujúcich desaťročí vykonával veliteľské aj funkcionárske úlohy. Hasičstvo sa stalo tiež jeho profesiou, keďže pôsobil aj ako profesionálny hasič.
Za jednu z najdôležitejších úloh veliteľa považuje zodpovednosť za ostatných členov jednotky. Pri zásahu musí dbať nielen na jeho úspešný priebeh, ale predovšetkým na bezpečnosť hasičov aj ľudí v okolí.
Pri zásahoch zažil aj vlastné zranenie
Počas desaťročí služby absolvoval množstvo zásahov. Priznáva, že s pribúdajúcimi skúsenosťami sa menil aj jeho pohľad na nebezpečenstvo.
Kým v mladosti prevládal adrenalín a stres, postupne sa k nim pridali väčší rešpekt a obavy z rizík, ktoré môžu pri hasení požiarov vzniknúť. Hasiči totiž nikdy presne nevedia, čo ich na mieste čaká, či sa v objekte nenachádzajú plynové fľaše alebo iné nebezpečné látky.
Sám zažil situáciu, pri ktorej sa počas zásahu zranil. Zatvárajúca sa brána ho zhodila na zem a pri páde si vážne poranil pravú ruku. Musel preto vyhľadať lekárske ošetrenie.
Upozorňuje tiež na náročnosť dobrovoľného hasičstva, ktorú si podľa neho mnohí ľudia neuvedomujú.
„Málo ľudí si uvedomuje, že práca dobrovoľného hasiča je veľmi náročná. Stáva sa mnohokrát, že celú noc hasiči zasahujú a ráno po ukončení zásahu musia pokračovať vo svojej normálnej práci,“ pripomína Dermíšek.
Za svoj najväčší úspech nepovažuje konkrétny zásah ani získané vyznamenanie, ale skutočnosť, že skalický dobrovoľný hasičský zbor naďalej funguje a dokáže plniť svoje úlohy.
„Za môj najväčší úspech považujem hlavne to, že dobrovoľný hasičský zbor stále funguje, stále je činný a stále výkonný,“ hovorí a dodáva: „Dobrý kolektív je viac ako čokoľvek iné.“
Hasičstvo spojilo tri generácie rodiny
Lásku k hasičstvu sa mu podarilo odovzdať aj ďalším generáciám. K dobrovoľným hasičom priviedol svoje dcéry a neskôr aj vnučky.
„Mám veľkú radosť, že moja láska k hasičstvu sa preniesla aj na moje dcéry a na moje vnučky a vidím, že tá moja práca mala zmysel,“ povedal.
Priznáva, že veľký podiel na jeho práci má práve rodina, ktorá sa musela vyrovnávať s jeho častou neprítomnosťou počas zásahov a ďalších povinností.
Pri preberaní mestského ocenenia preto poďakoval nielen kolegom hasičom, ale aj svojim najbližším. Zdôraznil, že bez ich podpory by sa svojej práci nemohol venovať v takom rozsahu.
Za svoju prácu získal viacero ocenení
Jozef Dermíšek je držiteľom viacerých hasičských vyznamenaní. V roku 2016 získal titul Zaslúžilý člen Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR a v tom istom roku aj Cenu primátora mesta Skalica.
V máji 2025 mu Dobrovoľná požiarna ochrana SR udelila Rad čestného hasičstva. Vo videomedailóne spomína tiež Rad svätého Floriána, medailu za 40 rokov vernosti či prijatie u prezidenta Slovenskej republiky, ktoré považuje za jeden zo svojich najvýznamnejších zážitkov.
Cenu mesta Skalica si prevzal 18. septembra 2026 počas slávnostného udeľovania mestských ocenení v jezuitskom kostole. Mestské zastupiteľstvo mu ju udelilo za dlhoročnú neoceniteľnú prácu v Dobrovoľnom hasičskom zbore Skalica a za zásluhy o rozvoj a propagáciu dobrovoľnej požiarnej ochrany v okrese.
Dermíšek si aj po desaťročiach služby uvedomuje význam dobrovoľníctva a pomoci druhým. Mladým ľuďom preto odkazuje, aby sa nebáli zapájať do činností, ktoré majú zmysel pre ich okolie.
„Všetkým mladým ľuďom by som chcel odkázať, nech sa neboja pomáhať iným. V budúcnosti sa im to určite vráti.“
